Foto: TASR, František Iván
Jeho tím je lídrom extraligy a ak doterajšia časť súťaže vykryštalizovala tímy, ktoré sa môžu uchádzať o titul, Tatranci sú na 1. mieste.
„Nerád by som sa púšťal do debaty o prípadnom triumfe, máme za sebou len tretinu súťaže, ďalšie dve sú pred nami,“ odmieta špekulácie skúsený gólman, ktorý vo voľnom čase rozbieha kariéru hráčskeho agenta.
Sledujete po každom kole tabuľku a ďalšie hokejové štatistiky?
Už dlhšie máme v lige mierny náskok a pokiaľ budeme vyhrávať, na našej pozícii sa nič nezmení. Vnímam aj výsledky z ostatných duelov, zavše si pozriem skrátené záznamy. Sociálne siete dnes majú takú silu, že človek máločo prehliadne. Keď to už mám raz pred nosom, kliknem na to (úsmev).
Takže o tom, že máte najvyššie percento úspešných zákrokov v lige, zrejme tušíte…
Veru, aj to už z mobilu na mňa vyskočilo.
Z osemnástich odohratých duelov ste chýbali iba v jednom. Nie je pre brankára náročné odchytať tri stretnutia počas jedného týždňa?
Celkom mi to vyhovuje. Som v tempe, nemusím premýšľať nad tým, čo sa stalo v minulom zápase a sústredím sa vždy na ten najbližší.
Odohraté duely mi v štatistikách síce naskakujú, ale musím si dať pozor, aby kvantita neprevýšila kvalitu. Vážim si každý štart, pre nás hokejistov je to akýsi sviatok alebo odmena.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Ak chce cyklista uspieť na Tour de France, musí správne načasovať formu. Môže ju mať hokejový brankár počas celej sezóny?
Mám za sebou lepšie, ale aj horšie zápasy. Dôležité je, aby som po tých vydarených nelietal, a keď niečo nevyjde, nepanikáril. Občas sa u gólmanov dostaví pocit, že nikto a nič ich nedokáže prestreliť – majú dobrý deň, puky sa od nich odrážajú a praje im aj šťastie.
Inokedy je to opačne. Brankári v slabších tímoch majú nevýhodu, neustále potrebujú chytať na hranici možností. My sme cez víkend zvíťazili v Košiciach 6:5 a tam to rozhodne nebolo o mojom výkone, ale o šikovnosti našich útočníkov.
Základná časť je jedna vec, play off druhá. Je vôbec dôležité, aby klub viedol prakticky počas celej sezóny, keď o všetkom podstatnom sa aj tak rozhodne počas jedného mesiaca?
Ale ak vyhráte základnú časť, máte výhodu rozhodujúceho duelu na vlastnom ľade.
Domáce pohodlie je v týchto situáciách nemalý benefit. Víťaz ligy okrem toho dostane trofej a napokon, šport je o víťazstvách. Každé si treba vážiť.
Poprad už dvakrát vo finále extraligy bol… Viete o tom?
Pochopiteľne. Dokonca tu stále hrajú aj chalani, ktorí ho zažili na vlastnej koži. Bolo to však dávno, myslím, že negatívne pocity, ktoré v nich dlho prebývali, sú už preč.
Nerád by som sa púšťal do debaty o prípadnom triumfe, máme za sebou len tretinu súťaže, ďalšie dve sú pred nami. A potom – samozrejme – play off. Je to veľmi ďaleko.
Napriek tomu, máte mužstvo, ktoré môže pomýšľať aj na titul?
Pod Tatrami som už tretiu sezónu – do každej z nich som vstupoval s nejakým cieľom. Máme tu výborný kolektív, šikovných hráčov, darí sa nám, s týmto kokteilom predsa musíme mať najvyššie ambície.
Popri hráčskej kariére ste rozbehli aj kariéru hráčskeho agenta. Poznačila pandémia koronavírusu aj biznis s hokejistami?
Kluby ešte viac premýšľajú, ako ich zaplatiť. Niektoré dokonca nemajú ani na mzdy. Je to náročná situácia, mužstvá neraz siahnu radšej po mladom chlapcovi alebo lacnejšom legionárovi. Bojovať sa však musí – na ľade, ale aj v zákulisí.
Komu dnes zoženiete prácu najrýchlejšie – šikovnému strelcovi, spoľahlivému obrancovi, výbornému brankárovi alebo drsnému bitkárovi?
(smiech) Záleží na klube. Hokejoví tvrďasi pôjdu na dračku tesne pred play off, každý ich bude chcieť mať po ruke. V tejto chvíli je azda najťažšie zohnať prácu pre prvého brankára – kluby majú túto pozíciu už dávno obsadenú, niekto by sa musel zraniť, alebo mať obrovský výpadok formy.
A kto by nechcel strelca, všakže? Mimochodom, takých bez zmluvy hádam ani nenájdete. Medzi obrancami sú zasa populárni praváci kvôli presilovkám.
Očakávam, že pred začiatkom vyraďovacej časti kluby, ktoré už stratili šancu na play off, pustia skúsenejších hráčov do tímov s najvyššími ambíciami.
Foto: SITA, Peter Rusko
O gólmanoch sa vraví, že sú iní, predovšetkým na ľade vraj majú vlastný svet. Sú preto rokovania o ich prestupoch náročnejšie?
Vôbec nie. Jedna vec je prejav počas zápasu, iná vystupovanie mimo ľadu. V tomto sú si brankári a korčuliari podobní. Každý vie, že keď bude hrať pod psa, v tíme skončí. Hokejisti sú zväčšia rozumní chalani, nechcú hazardovať s kariérou.
Sú nároky Slovákov nižšie v porovnaní s ostatnými?
Do Európy dnes prúdi veľa zámorských hráčov. Nedávno sa mi stalo, že jeden francúzsky klub si radšej vzal dvoch Kanaďanov než jedného Čecha. Tí totiž prišli bez rodiny a bývali spolu v jednom byte.
Naopak, Čech chcel mať pri sebe rodinu. Klub tak ušetril nielen na plate, ale aj ubytovaní. V hokejovom biznise platí pravidlo, že kluby chcú čo najlepšieho hráča za čo najmenej peňazí, hokejisti zasa túžia po veľkom plate a nadštandardných podmienkach. Potom už len treba nájsť zlatý stred.
Akú majú povesť slovenskí brankári v hokejovom svete?
V Česku ich je dosť. Vo Fínsku im robí skvelé meno Matej Tomek. Klubom ani tak nezáleží na národnosti – nedávno mi odniekiaľ telefonovali, že zháňajú veľkého gólmana, iní zasa hľadali menšieho a pohyblivejšieho.
Každý tréner má svoje požiadavky. Už to nie je tak ako pred desiatimi rokmi, keď boli v kurze iba vysokí brankári.
Od muža v bránke sa očakáva, že v každej situácii zachová chladnú hlavu. Majú trebárs Fíni či Švédi lepšie predpoklady pre brankárske remeslo?
Určite nie. Hokej sa uberá nejakým smerom. Gólmani, ktorí zvykli dostávať tresty za rôzne prehrešky, nie sú dnes v móde. Stoja peniaze a sedia na tribúne. Každý si dáva pozor. Nemyslím si, že brankári zo severu sú prirodzene pokojnejší. Vždy je to o jednotlivcovi.
Česi spravidla radi chodia do Vysokých Tatier. Páči sa vám život pod horami?
Veľmi. Sme spokojní, aj dcérka tu chodí do škôlky.
Zájdete občas aj na nejakú túru?
O výletoch po tatranských končiaroch by som nehovoril, skôr sú to iba krátke vychádzky. Obľúbili sme si Štrbské Pleso, no podobne pekných miest je v Tatrách veľa. Tešíme sa už na sneh.
Na oficiálnej stránke klubu v dotazníku uvádzate, že svojmu 18-ročnému ja by ste odporučili, aby zavrelo ústa a nevyjadrovalo sa ku všetkému. Znamená to, že v hokejovom prostredí sa sloboda slova príliš nenosí?
Spomínam si na to obdobie – vždy a na všetko som mal odpoveď. Nikdy som nehovoril, že nebo je zelené len preto, aby som sa niekde udržal. A to bol občas problém.
Niekedy je lepšie sa nevyjadrovať, zvlášť v tom háklivom veku. Veci treba prehltnúť a ísť ďalej. Chápem mladého chlapca, ktorý cíti krivdu a niečo z neho vyletí.
Žiaľ, potom sa stane, že sa to s ním ťahá ďalších šesť rokov. Kvôli jednej vete môže prísť o dobrý angažmán. Rozhodne to nestojí za to.