Po prestupe z Liptovského Mikuláša sa v Trenčíne rýchlo zaradil medzi opory a Dukla aj jeho zásluhou stúpa v tabuľke. Šikovný útočník prispel k výhre nad Nitrou (6:3) dvoma gólmi a tromi asistenciami.
Je Dukla z najhoršieho vonku?
Máme tretie víťazstvo z posledných štyroch zápasov, ale na takéto tvrdenie je ešte príliš skoro. Sezóna je dlhá. Treba byť naďalej skromný a do ďalších duelov ísť s pokorou.
Už ste sa udomácnili v trenčianskom drese?
Duel v Nitre mi vyšiel. Ale v predchádzajúcich zápasoch som nebodoval, takže som mal čo dobiehať. Cítim, že z mojej strany to stále nie je ideálne, mám na čom pracovať. Verím, že sa dočkám ďalších bodov.
Váš útok s bratmi Shorovcami zaznamenal v nedeľu dvanásť kanadských bodov. Ako sa vám s nimi hrá?
Ich hokejové resumé hovorí samo za seba. Bratia majú podobný štýl, vidia sa na ľade aj poslepiačky. Zatiaľ sa veľmi dobre dopĺňame. Snažím sa od nich odpozerať čo najviac vecí, najmä čo sa týka práce s hokejkou.
Do Trenčína prišli len pred niekoľkými týždňami a už patria medzi najlepších hráčov extraligy. V čom vynikajú nad konkurenciou?
Okrem palicovej techniky majú veľmi dobrý prehľad v hre. V hlave sú o dve myšlienky dopredu pred každým hráčom. V NHL sa nekorčuľuje toľko ako u nás, na užších klziskách treba rýchlo reagovať. V tom sú skutočne dobrí.
Dokedy zostanete v Trenčíne?
Zatiaľ neviem. Vedenie NHL by malo v utorok oznámiť podrobnejšie informácie o novej sezóne, ktoré sa dotknú aj nižšej AHL či juniorskej CHL. Situáciu komplikuje pandémia. Hráči v juniorských tímoch na rozdiel od profesionálov z NHL nemajú pracovné víza. Preto je možné, že pre nás Európanov bude komplikované v tejto sezóne dostať sa do CHL.
Nezatrpkli ste na zámorie, keď ste tretí rok za sebou zostali na drafte nepovšimnutý aj napriek tomu, že máte za sebou životnú sezónu?
Niekedy z toho mám skutočne zmiešané pocity… V minulej sezóne sa mi darilo. Draft som až tak podrobne nesledoval. Skôr som očakával, že dostanem pozvánku do nováčikovského kempu, kde by som mohol naplno ukázať, čo je vo mne, prípadne si vypýtať angažmán v AHL. Avšak prišla korona a narušila mi plány.
Beriete rany osudu ako motiváciu do ďalšej kariéry?
Áno, samozrejme. Možno som si len doteraz nepotykal so šťastenou. Občas sa pozriem na draftové výsledky a rozmýšľam, prečo klub draftoval daného hráča a mňa nie. Niekedy sa len pousmejem, čo na ňom vidia… Treba makať ďalej, nič iné mi nezostáva. Každý deň chcem byť lepší a raz mať pocit, že som v hokeji niečo dosiahol.
Máte tušenie, čo vám podľa skautov chýba?
Netuším. Pred dvoma rokmi mi vyčítali korčuľovanie. Zapracoval som na tom, zrýchlil prvý krok. Nehovorím, že som dokonalý hráč, ale o výraznejšej slabine neviem.
Existuje cesta medzi zámorskú elitu aj bez toho, aby hráča draftovali?
Áno, ale je náročnejšia. Výborným príkladom je Róbert Lantoši. Hral vo Švédsku, potom v domácej súťaži. Boston mu dal šancu a z AHL už takmer aj nazrel do NHL. Profiliga je sen, ale som realista a sústreďujem sa na krátkodobé ciele. Prispela k tomu aj súčasná doba. Veci sa rýchlo menia, treba fungovať pre prítomnosť.
Je zámorie jediná alternatíva?
Vôbec nie. Som Európan, ľahko si viem predstaviť pôsobenie v KHL či inej súťaži na starom kontinente. Najdôležitejší je pre mňa progres a to, aby som sa hokejom naďalej bavil.