„Nevoláte prvý. Za posledných 24 hodín to je hádam šiesty či siedmy rozhovor,“ usmieval sa šikovný útočník z chorvátskeho ostrova Rab.
To preto, že vaše zotrvanie málokto čakal…
Asi na tom niečo bude. Väčšina si pravdepodobne myslela, že odídem za lepšími podmienkami. Našli sa aj takí, ktorí tvrdia, že som zostal, lebo manželka pochádza z Košíc. Rozhodoval som sa však slobodne. Páči sa mi tu. Klubu chcem pomôcť aj v ťažších časoch. Zároveň je to vďaka miestnym fanúšikom za lanskú sezónu. Verím, že som urobil dobre.
Koľko serióznych ponúk pristálo počas prestávky na vašom stole?
Zo Slovenska ich bolo viac – štyri, možno päť. Riešilo sa aj zahraničie, ale to bolo náročnejšie. Pochybujem, že by sa tam niekto o mňa bil. Navyše, aj sám mám rešpekt – veď nikto nevie, čo bude. Vyberal som si tak len medzi klubmi u nás doma.
Prezradíte, o koľko percent vyššia bola najlukratívnejšia ponuka oproti košickej?
Nechcem byť konkrétny. Poviem to takto: u mňa to nie je iba o peniazoch.
Môže mať dnes hráč – obzvlášť tridsiatnik – aj inú motiváciu, ako sa zabezpečiť do budúcnosti?
Každý je iný. U mňa majú váhu pri rozhodovaní aj iné faktory. Nie je všetko iba o financiách. V Košiciach som bol vlani spokojný – dobre sa mi komunikovalo s ľuďmi v klube. Páči sa mi aj vízia, ktorú mi na východe predostreli. S Košicami som si jednoducho sadol.
S klubom to však počas pauzy vyzeralo zle-nedobre… Verili ste, že krízu napokon ustojí?
Áno. Už od začiatku. Netvrdím, že v hlave som nemal aj iné mužstvá, ale predsa len mi je toto prostredie v tejto chvíli najbližšie. Veľa hráčov chcelo mať istotu, zmluvu podpísali čím skôr. Ja som si počkal. Hádam som spravil dobre.
Vedenie už naznačilo, že v najbližšej sezóne sa vzdáva majstrovských ambícií. Na čo si budete trúfať?
Uvidíme. Klub si už niektorých hráčov upísal, ďalších stále hľadá. Nie je to len o menách – tie nerobia mužstvo. V kabíne sa to musí správne premiešať – vytvoriť partia. Potom sa môžno dostaví aj výsledok. Napokon, nielen v hokeji, ale aj v iných športoch často uspejú tímy bez hviezd. Správna chémia je nadovšetko.
V marci ste v rozhovore pre Pravdu vyjadrili veľkú spokojnosť s výsledkami parlamentných volieb. Uberá sa politická scéna aj naďalej podľa vašich predstáv?
(úsmev) To, čo som vtedy povedal, bola pravda. Nechcem sa však v tom ďalej rýpať a víriť prach. Situácia nie je jednoduchá, Covid-19 nám všetkým skomplikoval život.
Hokejové kluby v uplynulých mesiacoch v otvorenom liste vyzvali aj vládu, aby im pomohla. Je správne, ak sa aj z verejných prostriedkov sanujú profesionálne kluby?
V tejto situácii určite áno. Dnes to nikto nemá jednoduché – obzvlášť v športe. Pomôcť by mali aj štátne orgány. Ak sa tak neudeje teraz, potom neviem kedy. Ak tu chceme mať šport aj naďalej, inej cesty niet. Navyše, štátna pomoc dnes smeruje aj do iných sfér. Prečo by sme mali zostať bokom?
Prestávka bola tentoraz mimoriadne dlhá… Užili ste si ju?
Áno, ale chcem byť už na ľade. Pauza bola dostatočne dlhá na to, aby sa každý dobre pripravil. Už sa neviem dočkať.
Dovolenku máte za sebou?
Práve som v Lopare na ostrove Rab. Už druhýkrát počas tohto leta. Ale až teraz so zmluvou (smiech). Pri prvej návšteve som mal veľkú hlavu z budúcnosti a ponúk, ktoré som mal na stole. Teraz ju mám konečne čistú.
Nemali ste strach, či sa hokejový kolotoč na Slovensku vôbec rozbehne?
Nielenže mal, obavy tu stále sú. Nejde len o šport. Ale nejak bude, najdôležitejšie je zdravie. To ostatné až potom.
Čo by vás najviac potešilo v nadchádzajúcej sezóne?
Aby naša liga fungovala aspoň tak dobre, ako po minulé roky. A nech sa naše životy definitívne vrátia do starých koľají.