Dávajú si hokejisti špeciálny pozor pri tancovaní, aby si neprivodili zranenie?
Moje tanečné schopnosti sú dosť chabé. Považujem sa za amatéra. Ovládam zopár pohybov, riziko zranenia pri nich nehrozí.
Čiže na korčuliach vám to ide lepšie ako na tanečnom parkete?
Verím, že áno (úsmev).
Gratulovali vám svadobní hostia k novému angažmánu?
Áno, samozrejme. V mojom okolí sa pohybuje dosť ľudí, ktorí, hoci nehrajú hokej, sledujú športové dianie. Gratulovali mi viacerí.
Nezazlievali vám, že rodený východniar ide hrať do hlavného mesta?
Bratislava mi je blízka. Žije a pracuje tam moja priateľka. Spoločnú budúcnosť spájame s týmto mestom. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som si vybral Slovan.
Aké boli ďalšie faktory vášho rozhodnutia?
Slovan je značka. Má bohatú históriu a reputáciu po celej Európe. Opäť sa v jednom tíme stretnem s bývalými spoluhráčmi z Nitry. Aj tréner Roman Stantien so mnou rokoval veľmi korektne a férovo. Celé to do seba vhodne zapadlo.
Ponuka z Košíc na pokračovanie v ich drese neprišla?
Registroval som záujem nielen od nich, ale aj z iných klubov. Košice teraz riešia vlastné problémy, držím im palce, aby to dobre dopadlo. Poviem úprimne – ak by Košice a Slovan ponúkli rovnaké podmienky, tak sa rozhodnem pre Bratislavu. Súkromná stránka veci a rodinná pohoda sú pre mňa dôležité.
Vyzerá to tak, že koronakríza zasiahla najviac práve Košice. Viete si predstaviť sezónu bez tradičného klubu ako HC?
To veru nie. Košice do extraligy patria. Hrajú v krásnej hale, aj v minulej sezóne chodilo na zápasy veľa ľudí. Ich neúčasť by bola obrovským mínusom pre celú ligu. Avšak mám informácie, že veci sa dávajú do poriadku. Klubu fandím, aby sa to podarilo.
V Slovane sa stretnete aj s dvojicou Buček, Bortňák. Tešíte sa obnovenie nitrianskeho finálového útoku spred dvoch rokov?
Samozrejme. S chalanmi sme zostali v kontakte aj po odchode z Nitry. Písali sme si o tom, že by bolo skvelé opäť si zahrať v jednom tíme. Najskôr to vyzeralo tak, že sa opäť zídeme v Nitre, ale tam som s vedením nenašiel spoločnú reč. Napokon to dopadlo tak, že sa stretávame v Bratislave. Som za to veľmi rád, pretože so Samuelom a Daliborom sme si blízki nielen hokejovo, ale aj ľudsky.
Bratislavčania budú oslavovať storočnicu vzniku, patrilo by sa pridať trofej. Je titul jediným cieľom?
Slovan vstupuje do každej sezóny s maximálnymi ambíciami. V domácej súťaži je to logicky titul. Z pozície hráča je zbytočné mať veľkohubé vyhlásenia. Nie vždy to robí dobrotu. Na druhej strane, nie sme alibisti a nebudeme vyhlasovať, že nepôjdeme za trofejou. Slovan má ciele a ambície jasne dané.
V klube mali ešte v nedávnej minulosti problémy s výplatami. Nemysleli ste na to, keď prišla ponuka?
Vedel som o zmene majiteľa. Nie je ťažké si zistiť, ako seriózne vedie biznis, ako korektne sa správa k zamestnancom v ostatných firmách. O budúcnosť klubu nemám obavy.
V predchádzajúcich sezónach ste k fyzickej hre pridali aj ofenzívnu produktivitu. Zmenili ste niečo v príprave alebo skôr máte pocit, že hokejovo dozrievate?
Stále sa považujem za „grindera“ (hráč do tretieho či štvrtého útoku, pozn.). Mnohí hokejisti majú problém s tým, že nevedia prijať úlohu v tíme. Niekto je strelec, iný tvorca hry, ďalší zase „grinder“. Viem, v čom som silný a aká je moja úloha v tíme. Pomohla mi aj zmena v letnej príprave, ku ktorej som pristúpil pred dvoma rokmi. Schudol som takmer desať kíl, zapracoval na dynamike a rýchlosti. Zmenil som aj stravovanie. Tento rok mám za sebou takmer štvormesačnú prípravu, do ktorej som investoval veľa energie i finančných prostriedkov. Chcem i sám sebe dokázať, že aj v 27 rokoch sa môže hokejista posunúť herne na vyššiu úroveň.
Budete pokračovať aj v aktivite s dvojicou Sersen, Švarný a snažiť sa presadiť zmeny v hráčskych kontraktoch?
Áno, máme to v pláne. Hoci teraz sme trochu v útlme, pretože liga riešila iné problémy. Personálne výmeny sa uskutočnili aj v Pro-Hokeji. Verím, že sa veci čoskoro dajú do pohybu a aj samotní hráči pocítia do začiatku sezóny zmeny k lepšiemu.
V čom sú extraligoví hráči najviac limitovaní?
Ide o základné práva hokejistov ako zamestnancov. Snažíme sa o to, aby bol hráč chránený, keď sa zraní počas výkonu práce – či už na tréningu alebo v zápase. Aby nemohol zo dňa na deň prísť o živobytie. Druhý dôležitý bod je ochrániť jedinca, s ktorým vedenie tímu nie je spokojné v súvislosti s výkonmi na ľade. Nechceme, aby takíto hráči končili okamžite s vyhadzovom. Kluboví šéfovia musia cítiť zodpovednosť za výber hokejistov a ak o nich nemajú záujem, mali by im poskytnúť aspoň mesačné odstupné.
Dopočuli sme sa, že ste bratovi Richardovi, ktorý je trénerom a športovým manažérom v Spišskej Novej Vsi, pomáhali v snahe priblížiť klub k postupu do extraligy…
S bratom sme v každodennom kontakte. Pomáhal som mu nielen s letnou prípravou ako kondičný kouč, ale aj s naháňaním sponzorov. Obehali sme ich asi päťdesiat a dokázali získať značnú sumu peňazí. Podmienky v Spišskej sa rapídne zmenili k lepšiemu a aj preto má klub ambíciu postúpiť medzi elitu.
Nelámal vás brat pomôcť rodnému mestu aj na ľade?
Stále som predovšetkým profesionálny hokejista, je to moje živobytie. Treba vnímať realitu. Viem, na akej úrovni sa pohybujú platy v Spišskej. Moja trhová hodnota je iná v porovnaní s tým, čo by si klub mohol dovoliť. Ani Richard by nechcel, aby časť rozpočtu išla len na jedného hráča. Ktovie, možno si za Spišskú niekedy v budúcnosti zahrám.