„Potrebujem si dávať väčší pozor na uhly a rýchlejšie premýšľať. Dnes však už robím veci automaticky,“ vraví rodák z valašského Vsetína, najväčšia opora bratislavského Slovana, ktorý v uplynulom kole prehral v šlágri s Banskou Bystricou 3:4 po predĺžení.
Ako často sa vás pýtajú na priezvisko Abdul?
Nie ste prvý a ani zďaleka posledný. S týmito otázkami sa stretávam prakticky odmalička. Ale nečudujem sa, s priezviskom Abdul som sa v Česku v živote – okrem svojej rodiny – nestretol.
Ako odpovedáte?
Nič konkrétne. Sestra sa v minulosti snažila vyhľadať dávne rodinné korene, ale ďalej ako do Česka alebo na Slovensko sa nedostala. Krstné meno Abdul je v moslimských krajinách bežné, ale zdá sa, že žiadnych predkov tam nemám.
Napriek tomu, neprinášalo vám problémy?
Žiadne nepríjemné reakcie zatiaľ neboli. Ale mám pocit, že na letisku si ma viac všímajú. Najprv sa pozrú na občiansky preukaz, potom na mňa a je zrejmé, že niečo im tam nehrá. Je možné, že moja kontrola je o niečo dôkladnejšia ako u kohokoľvek iného.
V Slovane prežívate vynikajúcu sezónu. V čom je iná ako predošlé?
Som starší, skúsenejší a hokejovo dospievam. Navyše, v Bratislave dostávam veľké množstvo príležitostí, dosiaľ som takéto šťastie nemal. Zdá sa, že v jednej chvíli si všetko sadlo – mesto, klub aj jeho zázemie. Som tu maximálne spokojný a vidieť to aj na ľade.
Ak by vám niekto v lete prorokoval, že na konci februára budete najproduktívnejším hráčom ligy, uverili by ste mu?
V žiadnom prípade. O to väčšiu mám z toho radosť a vážim si každý zápas, gól či asistenciu. Pred sezónou som mal na stole niekoľko ponúk, dávno som si mohol vybrať a mať pokoj, ale šiesty zmysel mi navrával: počkaj a uvidíš, ako to dopadne so Slovanom. Ukázalo sa, že som spravil dobre. Keď som otcovi prezradil, s kým som podpísal zmluvu, zaťukal si na čelo (úsmev). Ale nečudujem sa mu, nikto v tej chvíli nevedel, ako to s belasými dopadne. Dnes môžem smelo povedať, že tento prestup bol najlepším rozhodnutím v kariére.
Viete, čo znamená „Trushinski Bylaw“?
Vôbec netuším. Rád sa však nechám poučiť.
Je to prepis, ktorý vznikol po nepríjemnej kolízii Franka Trushinského. Kanaďan prišiel v roku 1921 v súboji najprv o zrak v jednom oku a o pár sezón aj v tom druhom. Vedenie NHL následne odmietalo púšťať na ľad hráčov s obmedzeným videním.
Počujem o tom prvýkrát. Môj prípad je však iný, aj keď na pravé oko vidím maximálne na dvadsať percent, tmu pred ním aj tak nemám.
Je to obrovský hendikep?
Zvyknúť sa dá na všetko. Postupom času som sa s tým naučil hrať.
Čo musíte robiť inak?
Ťažká otázka. Musel som sa adaptovať na novú situáciu, dnes už robím veci automaticky. Možno si len potrebujem dávať väčší pozor na uhly a rýchlejšie premýšľať. Pochopiteľne, aj vnímanie príležitostí v predbránkovom priestore je iné, ale tieto veci si už neuvedomujem. Hendikep najviac pociťujem, keď odchádzam zo súboja s pukom a potrebujem sa rýchlo rozhodnúť komu a kam nahrať.
Uvažujete niekedy nad tým, čo by bolo, keby ste pred rokmi neprišli o časť zraku?
Občas na to myslím. Obzvlášť, ak sa mi niečo nepodarí. Ale nemá to význam, človek to už nezmení. Okrem toho, možno by som si namýšľal, že som mohol byť už niekde inde, ale pritom to tak vôbec nemuselo byť. Čo ak by som bol na tom horšie ako dnes? Som rád, že som v Slovane a stále môžem mať peknú kariéru. Veď mám len 23 rokov.
Kedysi ste patrili medzi najtalentovanejších hráčov v Česku. Mali ste aj ponuky zo zámoria?
Bolo ich niekoľko. Toto je jedno z tých rozhodnutí, ktoré by som vzal späť. V osemnástich som mohol ísť za more a vyskúšať to tam. Aj keby som sa tam nepresadil, naučil by som sa aspoň perfektne po anglicky.
Prečo ste zostali v Česku?
Lebo ako jeden z mála tínedžerov som mal možnosť vhupnúť do seniorského hokeja. Ponúkli mi prvé peniaze a ja – osemnásťročný fagan – som im neodolal.
Čo ste si kúpili z prvej výplaty?
Nebola vôbec bombastická, na auto by mi z toho nevydalo. Vraví sa, že prvá výplata sa má minúť a ja som sa riadil týmto heslom. Pozval som rodinu na obed a zostalo mi ešte na pár drobností.
Ako najproduktívnejšieho hráča vás v Bratislave sledoval nejeden agent. Z koľkých krajín ste dostali pred koncom prestupového obdobia ponuku?
Nie je to podstatné, lebo na všetky som zareagoval rovnako. Všade som odkázal, že sezónu dokončím v Slovane. Som mu nesmierne vďačný za príležitosť, ktorú mi dal a rád by som s ním niečo veľké dokázal.
Ktorú súťaž by ste si chceli v budúcnosti vyskúšať?
S vekom prehodnocujem priority, veci, ktoré sa mi pred pár rokmi nezdali dôležité, dnes riešim oveľa viac. Žiadnu vysnívanú ligu nemám, cieľom je zabezpečiť rodinu. Aby sa mi nestalo, že raz, keď odložím hokejku, budem musieť vstávať o piatej ráno do práce.
Zámorský sen už vo vás nedrieme?
V hre je aj farmárska AHL, ale tam to nie je jednoduché. Väčšine to nevyjde. Preferujem skôr špičkovú európsku súťaž.
Dá sa zo slovenskej ligy dostať aj do českej reprezentácie?
Veľa ľudí sa ma pýta, ako je možné, že som ešte nedostal pozvánku, ale podľa mňa je cesta z extraligy do českého národného tímu zarúbaná. So všetkou úctou k slovenskej súťaži, tá česká je lepšia. Ak má reprezentačný tréner na výber, vždy radšej siahne po talentovanom mladíkovi z Česka.
Takže žiadna komunikácia s trénerom neprebehla?
Viem o tom, že tréner Říha bol na jednom zápase v Bratislave v hľadisku, ale netuším, či táto návšteva mala so mnou niečo spoločné. Skôr si myslím, že nie. Ale záujem z Česka je predsa len väčší ako kedysi. Napokon, rozhovorov pre miestne médiá som už dal niekoľko.