Obranca Mike Dalhuisen (31) sa po výmene z Michaloviec do Popradu rýchlo stal oporou zadných radov podtatranského tímu.
„Disponujeme štyrmi vyrovnanými útokmi, výbornými brankármi a skúseným trénerom. Máme na to, aby sme bojovali o titul,“ vraví rodák z Nijmegenu. K nedeľňajšiemu víťazstvu Popradu nad Miškovcom (5:1) prispel troma asistenciami.
V čom sa cítite pohodlnejšie – na korčuliach alebo v drevákoch?
Dreváky sú stará tradícia, ľudia si ich obúvali pred mnohými rokmi. Hoci mnohí si myslia opak, sú skutočne pohodlné. Ale ja uprednostňujem korčule (úsmev).
Vaši kamaráti z detstva chceli byť isto slávnymi futbalistami. Prečo ste si vybrali hokej?
Spočiatku som bol rovnaký. Každý chlapec, ktorý vyrastá v Holandsku, si želá byť futbalovou hviezdou. Kopali sme do lopty pred školou, počas nej i po vyučovaní. Avšak môj otec bol veľký hokejový fanúšik. Pravidelne sledoval zápasy, jeho túžbou bolo vychovať zo syna profesionálneho hráča. Priviedol ma k hokeju a mne sa to zapáčilo.
Aké podmienky majú mladí hokejisti v Holandsku?
Je to finančne náročný šport, ktorý u nás nie je veľmi populárny. Nemáme ani toľko klzísk. Futbalovú loptu si môžete kopať kdekoľvek, stačí vám kúsok rovného terénu. S hokejom je to zložitejšie.
Holanďania sú výborní rýchlokorčuliari. Nelákal vás tento šport?
Nie, ani som ho nikdy neskúšal. Holandsko som opustil, keď som mal jedenásť rokov. V zámorí sa mi zapáčili severoamerické športy. Som hrdý na to, že som Holanďan, ale nadšenie pre rýchlokorčuľovanie nezdieľam.
A čo veľká národná tradícia Elfstedentocht – korčuliarsky maratón, ktorý sa ide po sústave mestských kanálov?
To by mohla byť zábava, ale musel by som mať obuté hokejové korčule (úsmev).
Mládežnícku kariéru ste odštartovali v Kanade. Odišla s vami do zámoria aj vaša rodina?
Ako som spomenul, mal som jedenásť rokov. Rodičia ma veľmi podporovali, presťahovali sa za mnou, aj spoločne so sestrou. V Holandsku som nechal kamarátov, starých rodičov a ďalších členov rodiny. Nebolo to úplne jednoduché, ale postupne som si zvykol.
Na konte máte aj niekoľko zápasov v AHL. Mali ste blízko aj k NHL?
Profiliga je snom každého hokejistu a bola aj mojím. Zúčastnil som sa na niekoľkých predsezónnych kempoch, bol som na draftovom zozname. V NHL som si napokon nezahral, ale nič neľutujem. Vďaka hokeju cestujem po svete a som spokojný.
Po návrate do Európy ste hrali v Dánsku, neskôr v Kazachstane. Aký bol život blízko čínskych a mongolských hraníc?
Extrémny – v každom zmysle slova. Ľudia boli priateľskí, extrémne dlho sme cestovali za súpermi. Bolo to úplne iné, ako som dovtedy zažil. Mužstvu sa darilo, hrali sme o popredné priečky. Celkovo to bola úžasná skúsenosť, ktorú by som za nič nevymenil. Naučilo ma to pokore.
Foto: HK Poprad/Matej Vasičák
V drese Torpeda Usť-Kamenogorsk ste nastupovali aj so súčasným obrancom Banskej Bystrice Jordonom Southornom. Boli ste prekvapený, keď ste ho stretli opäť na Slovensku?
Počas prvej sezóny sme boli jedinými legionármi v tíme. Hrali sme spolu v obrannej dvojici, trávili veľa času aj mimo ľadu. Aj potom sme zostali v kontakte. Vedel som, že hrá na Slovensku. Je s ním zábava, som rád, že ho stretávam a môžeme sa opäť pozhovárať osobne
Robili si z vás spoluhráči žarty, keď ste im povedali, že ste z Holandska?
Ani nie. Môj hokejový životopis má zámorský rukopis. Spoluhráči vedia, že hrám kanadsko-americkým štýlom. Avšak verím, že pre fanúšikov, ktorí ma nepoznajú, môže byť pojem „holandský hokejista“ úsmevný. Keď som prišiel do Michaloviec, ľudia mi s úsmevov vraveli, aby som posilnil futbalové mužstvo Zemplína.
Potešil vás trejd z Michaloviec do Popradu, ktorý má vyššie ambície a chce hrať o popredné priečky?
Výmena ma prekvapila, udialo sa to veľmi rýchlo. Na Michalovce nemôžem povedať krivé slovo. Spoznal som tam skvelých ľudí, všetci boli ku mne veľmi milí a bolo mi smutno, keď som odchádzal. Poprad je iný už len tým, že je to väčšie mesto. Klub má, samozrejme, vyššie ambície ako Michalovce.
Stihli ste už pochodiť Vysoké Tatry?
Tunajšia príroda je nádherná. Na štadión chodím pešo, Tatry každý deň ponúkajú inú scenériu. Už som urobil asi tisíc fotiek. Boli sme sa aj niekoľkokrát sánkovať. Život v Poprade si užívam.
Kedy fanúšikovia uvidia holandskú reprezentáciu v top kategórii MS?
Nie som si istý, či sa tak niekedy stane. Hokej v Holandsku nenapreduje. Aj ja som reprezentoval, ale pre nezhody s vedením som prestal byť súčasťou národného tímu.