K trénerskému tandemu Andrej Podkonický, Michal Kobezda pribudol Don Nachbaur (60).
Kanadský odborník má bohaté skúsenosti zo zámorského hokeja, ostatné dve sezóny bol asistentom trénera Los Angeles Kings v NHL. „Neprišiel som do Zvolena len trénovať hráčov, ale skúsenosťami aj napomôcť k progresu kolegov-trénerov,“ vraví.
Čo ste vedeli o Slovensku a domácej súťaži pred príchodom do Zvolena?
Nebolo toho veľa. Počas pôsobenia v zámorí som trénoval značný počet slovenských hokejistov. Mal som s nimi vždy pozitívnu skúsenosť. Makali na tréningoch a boli učenliví. To mi vždy imponovalo.
Už ste tu niekedy predtým boli?
Áno, niekoľkokrát. Na záver hráčskej kariéry som pôsobil v Grazi. Na začiatku 90-tych rokov sme absolvovali týždenné sústredenie v Trenčíne. Potom ako tréner mládežníckych výberov Kanady som sa zúčastnil na niekoľkých ročníkoch Memoriálu Ivana Hlinku.
Krajinu ste teda navštívili krátko po páde režimu. Zmenila sa odvtedy?
Samozrejme. Najväčší rozdiel? Už nemusím čakať dlhé hodiny na hraniciach. Slovensko sa odvtedy posunulo vpred, vtedy ešte boli vidieť dozvuky sovietskeho vplyvu. Ľudia sa však nezmenili. Už vtedy boli milí a priateľskí. Zostali im to.
Prezident zvolenského klubu Dušan Mráz povedal, že rokovania s vami boli expresne rýchle. Prečo ste sa rozhodli pre HKM?
Je to jednoduché – túžil som po trénovaní v Európe. Po skončení angažmánu v Los Angeles som sa obzeral po novom pôsobisku. Najal som si agenta s tým, aby mi vybavil miesto na starom kontinente. Európa mi učarovala, rovnako aj mojej manželke. Moji rodičia pochádzajú z Rakúska. Ako tréner sa chcem neustále zlepšovať a k tomu patrí aj vedomosť európskeho štýlu hry. A keď budem mať voľné dni, pôjdem do Rakúska pozrieť rodinu.
Aké budú vaše prvé kroky vo funkcii?
V prvom rade sa musím bližšie zoznámiť s hráčmi – ako hrajú, ich silné a slabé stránky, čo sú to za ľudia. Potom spoločne s kolegami vytvoríme systém a štruktúru na dosiahnutie čo najväčšieho počtu víťazstiev.
Čo hovoríte na tím? Vedia všetci hráči Zvolena po anglicky?
To nie je najdôležitejšie. Andrej Podkonický a Michal Kobezda mi od začiatku veľmi pomáhajú a tým hráčom, ktorí nerozumejú, moje pokyny preložia. Máme šesť legionárov z USA a Kanady, veľa ďalších hráčov rozpráva po anglicky.
Aké náročné je pre trénera prísť do tímu uprostred sezóny?
Áno, je to zložité. Avšak mám dostatok skúseností na to, aby som sa s tým vyrovnal. Sledoval som ostatné zápasy Zvolena na videu a teda mám solídny prehľad o hre mužstva. Tréner povie hráčom, ako majú hrať. Avšak to, čo predvedú na ľade, je v prvom rade ich vizitka. Hráči musia čo najtvrdšie pracovať na tom, aby plnili pokyny trénerov.
Už ste sa predtým počas kariéry delili s kolegom o pozíciu hlavného kouča?
Nie, ale nemám s tým problém. Neprišiel som do Zvolena len trénovať hráčov, ale skúsenosťami aj napomôcť k progresu trénerov. V zámorí mi ako mladíci prešli rukami súčasné hviezdy NHL Carey Price, Patrick Marleau, Tyler Johnson a iní. Mám množstvo skúseností a chcem ich odovzdať. Rovnako rád by som získal znalosti od mojich kolegov.
Pamätáte si Andreja Podkonického ako hráča?
Samozrejme. Trénoval som Seattle vo WHL a rival z Portlandu mal v tíme dvoch veľmi dobrých Slovákov. Prvým bol Marián Hossa a tým druhým Andrej. Obaja na mňa veľmi zapôsobili.
Napadlo vám vtedy, že s ním budete trénovať mužstvo na Slovensku?
Keď som sa dozvedel o záujme Zvolena a zistil si meno trénera, potešil som sa. Andrej hral v zámorí, pozná jazyk a tým pádom bol aj môj príchod do klubu uľahčený. Rešpektoval som ho ako hráča a rovnaké to bude aj teraz.
Trénerom slovenskej reprezentácie je váš krajan Craig Ramsay. Rozprávali ste sa s ním pred príchodom na Slovensko?
Zatiaľ nie. Keď som prišiel do Zvolena, bol s národným tímom na Nemeckom pohári. Avšak som presvedčený, že si v blízkom čase zatelefonujeme.
V minulej sezóne ste pôsobili v NHL, teraz to bude slovenská extraliga. Neberiete to ako krok späť v kariére?
Vôbec nie. Mohol som zostať v Kanade či USA a nerobiť vôbec nič. Pôsobenie vo Zvolene beriem ako príležitosť k trénerskému progresu. Verím, že pomôžem tímu a zlepším sa ako tréner.
V zámorí ste viedli aj viacerých slovenských hokejistov. Kto z nich na vás najviac zapôsobil?
Trénoval som viacerých – Mariána Gáboríka, Petra Budaja či Kristiána Kudroča. Gáborík je skvelý človek. Talentovaný hokejista, ktorý sa vôbec nesprával ako hviezda. Pamätám si, keď do zámoria prišiel Zdeno Chára. Obrovitý obranca, ktorý pôsobil na ľade neohrabane, nevedel dobre korčuľovať. Vo WHL začal v tíme Prince George Cougars. Ja z mesta Prince George pochádzam a stále mám veľa priateľov, pre ktorých je Chára najväčším obľúbencom. Z roka na rok sa zlepšoval a pozrite sa, čo je z neho dnes – stále aktívna legenda, jeden z najlepších obrancov v histórii NHL. Občas zavíta aj do Prince George. Navštívi ľudí, u ktorých býval, pozdraví priateľov. Ľudia ho tam zbožňujú.
Ako aktívny hráč ste počas jednej sezóny mali viac 300 trestných minút. Vyžívali ste sa v tvrdej hre?
V mládežníckych kategóriách som patril medzi najproduktívnejších hráčov. Bol som mohutný, vysoký center a tréneri odo mňa vyžadovali aj fyzickú hru. Bavilo ma to – dohrávať súboje, zrážať sa so súpermi. Potom z toho občas vyplynuli aj bitky. Dnešná NHL už nie je taká fyzická, viac dominuje rýchlosť.
Ako slovenský fanúšik správne vysloví vaše priezvisko?
V Rakúsku to je Nachbaur, po anglicky to vyznie Nakbaur. V mladosti ma viedol legendárny Dave King, bývalý tréner kanadskej reprezentácie. Vymyslel mi prezývku – Snack bar (v preklade lahôdky, bufet). Spoluhráči to skrátili a volali ma Snack.
Budete mať problém s tým, ak vás tak budú volať hráči vo Zvolene?
Nemal by som s tým problém. Mám synov rovnako starých ako sú hráči vo Zvolene. Myslím, že rozumiem mladšej generácii. Udržiavajú ma mladým a ja sa potom mladý cítim.