„Bolí ma celé telo, ale stálo to za to,“ usmieval sa dvojnásobný medailista z MS po vysokom víťazstve nad Novými Zámkami (9:2), ku ktorému prispel presným zásahom.
Mužstvo ste naštartovali gólom hneď pri druhom striedaní. Tak nejako ste si predstavovali návrat na ľad?
Chcel som pomôcť chalanom, pretože máme veľkú maródku a prakticky sa nemal kto obliecť do dresu. To, že som skóroval, beriem už len ako bonus.
Po zápase ste vraveli, že vás bolí celé telo. Je to už lepšie?
Ani nie, ale s takým niečím som počítal. Najviac si to odniesol chrbát. Ale vyhrali sme, takže to stálo za to. Hokejovo bolo všetko super, ale únava po zápase – to mi nechýbalo vôbec.
Čo vás potešilo?
Radosť z gólu, víťazný pocit a nadšenie fanúšikov nikdy neomrzia. Spomenul som si na krásne časy, ktoré som strávil ako aktívny hráč. Nastúpili sme s veľkým počtom juniorov a vypálilo to úžasne – po dlhom čase sme nastrieľali doma deväť gólov.
Dá sa hrať extraliga bez pravidelného tréningu?
Skočil som do toho rovnými nohami. Človek sa, samozrejme, udržuje vo forme. I keď sú to skôr také cvičenia, aby som sa za seba nemusel hanbiť na pláži (smiech). Netrénoval som špeciálne, výstroj som mal na sebe dvakrát za ostatný polrok. Prvý raz to bolo minulú sobotu v Košiciach, kde sme v exhibícii nastúpili proti starým pánom zo Švédska.
Dukla mala proti Novým Zámkom v zostave juniorov i dorastencov. Ako hodnotíte ich výkon z pozície športového manažéra a asistenta trénera?
Hrali výborne. Pred zápasom som im v šatni povedal, že pre veľký počet zranených prišla ich šanca, aby ukázali, čo je v nich a rovnako aj to, či sa na nich môžeme spoľahnúť v budúcnosti. Viacerí z nich si zobrali moje slová k srdcu.
Tínedžer Martin Chromiak si pochvaľoval, že sa mu s vami hralo veľmi dobre. Vnímali ste návrat na ľad aj ako motiváciu pre mladíkov?
Zdalo sa mi, že Martin hral s o tridsať-štyridsať percent väčším nasadením ako obvykle. Zrejme s ním budem musieť nastupovať pravidelne (úsmev). Je to veľmi talentovaný chalan, celú budúcnosť má pred sebou. Verím, že dva góly do siete Nových Zámkov ho povzbudia a bude pre nás ešte platnejším hráčom.
Ako k vám pristupovali hráči súpera? Cítili ste z nich rešpekt?
Nič také. Sústredil som sa v prvom rade na seba. Mal som krátke striedania, aby som to neprepálil.
Ako asistent trénera ste zakričali na zverencov priamo z ľadu?
Ak som videl niečo, čo sa mi nepáčilo, tak áno. Ale na to som bol zvyknutý už ako hráč – usmerniť a poradiť mladším chalanom. Bol som na ľade, tréneri na striedačke, všetko zapadlo do seba.
Plánujete si obliecť dres namiesto saka aj v ďalších zápasoch?
Nie som si istý, či by moje telo zvládlo viac stretnutí za týždeň. Uvidíme, ako na tom bude tím po zdravotnej stránke. Neplánujem žiadny veľký návrat, kariéru som ukončil. Avšak mužstvo ma potrebovalo a ja pomoc nikdy neodmietnem.
Ako ste spokojný s postavením Dukly po prvej štvrtine súťaže?
Pohybujeme sa tam, kde vzhľadom na zloženie kádra, v ktorom je osem-deväť juniorov, patríme. Myslím, že môžeme byť spokojní. Verím, že keď sa zranení vrátia a mužstvo ešte vhodne doplníme, budeme atakovať prvú šestku.
Tlačíte do popredia talentovaných juniorov. Je to zmena v klubovej filozofii?
Dlho sa to tu nerobilo a tento rok sme to zmenili. Fanúšikovia musia byť aj z tohto pohľadu trpezliví. Mladí hráči sú prísľubom do budúcna. Je to, samozrejme, zdĺhavejší proces. Mladíci nie sú natoľko konzistentní, aby podávali špičkové výkony každý večer. Sám som si tým prešiel. Ale je dobre, že vystrkujú rožky a majú čoraz viac dobrých momentov. Budeme s nimi naďalej trpezlivo a efektívne pracovať.