Protimaďarské nálady na hokeji? Zatiaľ nie, ale môže sa to zmeniť

26.09.2019 09:35
Hokej Banská Bystrica - Miškovec
Miškovec vyhral v utorok na ľade majstrovskej Banskej Bystrice. Autor: ,

Banská Bystrica? Slovan? Zvolen? Nie, lídrom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže je aktuálne DVTK Miškovec.

Maďarský klub zdolal v utorňajšej predohrávke majstra z Banskej Bystrice (3:2 pp) a zatiaľ je spolu s nováčikom z Michaloviec najpríjemnejším prekvapením extraligy.

„Nie je dôležité, na akom mieste sme teraz. Záležať bude na tom, akú pozíciu obsadíme po skončení sezóny,“ vraví ambiciózny kouč DVTK Marcel Rodman (38).

V drese slovinskej reprezentácie sa predstavil vo všetkých kategóriách na štrnástich svetových šampionátoch i dvoch olympiádach.

Šesť zápasov, štyri víťazstvá a prvé miesto v tabuľke. Očakávali ste takýto štart do sezóny?

Nemali sme žiadne očakávania. V prvom rade sme sa chceli sústrediť na seba, na svoju hru a výkony. Predsezónna príprava nám nevyšla podľa plánov a preto sme radi, že sa nám v úvode ročníka darí. Samozrejme, čaká nás veľa práce. Teraz sme prví, ale hovorím to hráčom každý deň – sezóna je maratón, nie šprint.

Kde vidíte priestor na zlepšenie?

V prvom rade v obrane, kde občas máme problémy. Pracujeme na zohratosti, prechode do útoku, forčekingu i taktickej pripravenosti. Dôležitá je aj tímová chémia. Jedna vec je, čo si nakreslíme na tabuľu počas tréningu a druhá, čo ukážeme v zápase.

Ako sa vám zatiaľ pozdáva úroveň súťaže?

Zrejme je ešte skoro na hodnotenia, pretože sezóna sa len začína. V lige je veľa dobrých korčuliarov, súťaž je vyrovnaná a myslím, že každý môže zdolať každého.

Cítite, že maďarským hráčov pomáha účinkovanie v slovenskej extralige? Je to hlavný dôvod pôsobenia Miškovca v súťaži?

Maďarský zväz sa snaží, aby čo najviac domácich hráčov hralo v čo najlepších ligách. V tomto smere je to tak a som rád, že môžem byť tomu nápomocný. Na druhej strane, náš tím nie je len o maďarských hráčoch. Máme hokejistov aj z iných krajín a spolu tvoríme jeden tím. Ako tréner som zodpovedný za výsledky, ktoré zostanú v mojom resumé. Áno, snažíme sa pomáhať maďarskému hokeju, ale zároveň chceme vyhrávať čo najviac zápasov.

Ako ste spokojný s tréningovými podmienkami a prostredím v Miškovci?

Absolútne sa nemáme na čo sťažovať. Máme k dispozícii všetko, čo potrebujeme. Samozrejme, nie je to NHL, ale skutočne nám nič nechýba. Nemusíme sa starať o iné veci, naša pozornosť smeruje len na ľad a na predvedené výkony.

Začínajú maďarskí fanúšikovia milovať hokej?

Na to si musíme počkať. Som tu len dva mesiace, spoločne s prípravným obdobím sme odohrali doma zatiaľ päť duelov. Avšak ľudia, ktorí prídu, nás povzbudzujú, fandia nám a hokej sa im páči. Každý klub by chcel mať čo najviac fanúšikov. Ak budeme hrať dobre a vyhrávať, ich počet sa bude zvyšovať.

Ste najmladší tréner v lige. Je to výhoda či hendikep?

Skúsenosti sú na nezaplatenie, nedajú sa nahradiť. Na druhej strane – mám to vyskúšané ako hráč – v závere kariéry som už v sebe nenašiel toľko energie na ľade ako za mlada. Každá minca má dve strany. Ako tréner chcem na sebe pracovať, vzdelávať sa a posúvať sa dopredu. Tým pádom získavať aj skúsenosti.

Bol to pre vás veľký kariérny skok prejsť z Jeseníc v Alpskej lige do Miškovca v slovenskej extralige?

Úprimne? Nikdy som si nemyslel, že bude zo mňa tréner. Chcel som zostať pri hokeji, ale nie ako kouč. Avšak keď som dostal príležitosť pôsobiť ako asistent trénera v Záhrebe, využil som ju. Potom som pokračoval v Jeseniciach a som za to vďačný. Trénerstvu som podľahol, chcem byť v tom čo najlepší.

Cítite, že aj napriek mladému veku máte rešpekt hráčov?

Áno, ich reč tela a chémia v šatni o tom svedčia. Som tréner, ale rešpektujem všetkých hráčov. Nie sú to čísla, ani mašiny – sú ľudskými bytosťami. Každý má svoju osobnosť, problémy, pocity. Náš vzťah funguje na tom najdôležitejšom – na dôvere a vzájomnom rešpekte.

Aký je to pocit trénovať brata Davida, ktorý je o rok mladší?

Priznám sa, že trochu som sa toho obával. Vyrastali sme spolu, väčšinu kariéry sme strávili v rovnakých kluboch. Máme približne rovnako staré deti a samozrejme, trávime spolu veľa času. V šatni som jeho tréner a beriem ho rovnako ako ostatných hráčov. Mimo štadióna ale zostávame bratmi.

Na drafte 2001 si vás vybral Boston, ale v NHL ste si nikdy nezahrali. Mrzí vás to?

Ak sa obzriete za životom, sú veci, ktoré by ste zrejme urobili inak. Som hrdý na fakt, že ma Bruins draftovali. Mal som skvelú kariéru a keby som si zahral v profilige, bola by ešte bohatšia. Urobil som však niekoľko zlých rozhodnutí ako mladý hráč. Prišiel som o otca, keď som mal 16 rokov a v zlomových momentoch kariéry mi nemal kto poradiť a ukázať cestu. Napriek tomu som si vždy stál za svojím rozhodnutím, hoci spätne by som niektoré veci riešil inak.

Postavilo pred vás vedenie Miškovca pevné méty? Je účasť v play off primárnym cieľom pre DVTK?

Mám vysoké očakávania od seba a rovnako prísny som aj na hráčov. Budem spokojný, ak budeme hrať na hranici svojich možností. Sila súperov sa ukáže v priebehu sezóny a podľa toho uvidíme, na čo máme.

Slovensko-maďarské vzťahy nie sú historicky ideálne. Stretli ste za krátky čas na štadiónoch s prejavmi rasizmu či nenávisti?

Zatiaľ nie. Slovenský jazyk je slovinskému bližší, vašej reči rozumiem viac ako po maďarsky. Môže sa to zmeniť, ale doteraz som žiadne nadávky na našu adresu nezaregistroval.

#Tipsport Liga #Marcel Rodman #hokej #DVTK Miškovec
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku