Dobré výsledky spravidla sprevádzajú kvalitné výkony brankára. Adam Trenčan (29) je v úvode ligy tímu veľkou oporou. „Súťaž je veľmi vyrovnaná, tak ako sme dosiaľ vyhrávali, môže sa stať, že teraz odštartujeme negatívnu sériu. Pred začiatkom sezóny sme si za cieľ vytýčili play off, ak ho splníme, budem šťastný,“ vraví skúsený gólman.
Pozeráte sa po každom ligovom kole na extraligovú tabuľku?
Vôbec. Máme za sebou iba päť kôl, jej aktuálny stav zatiaľ nie je smerodajný. Jediné, čo si pozriem, sú výsledky ostatných zápasov – štatistiky však podrobne nesledujem. Až v neskoršej fáze sezóny ma bude zaujímať, ako na tom sme.
Michalovce sú po piatich zápasoch na druhom mieste. Takýto vývoj ste zrejme nečakali…
Pre mnohých je to určite prekvapenie. Ale verte mi, že hráči uvažujú iným spôsobom – hľadia na najbližší zápas a chcú ho vyhrať.
Ale predsa len, nesvedčí to o tohtosezónnych ambíciách Michaloviec?
Svedčí to o tom, že nie sme fackovací panák, ako si niekto pred sezónou možno myslel. Odohrali sme pekné zápasy, dali sme do nich srdce, hádam nám to vydrží aj ďalej.
Na čo si v tejto sezóne trúfate?
Liga je veľmi vyrovnaná, tak ako sme dosiaľ vyhrávali, môže sa stať, že teraz odštartujeme negatívnu sériu. Pred začiatkom sezóny sme si za cieľ vytýčili play off, ak ho splníme, budem šťastný.
O najvyššiu súťaž ste s Michalovcami bojovali tri predchádzajúce sezóny – sú extraligové zápasy na Zemplíne sviatkom?
Veru, boli to tri veľmi náročné roky. Veď si len predstavte – celú sezónu makáte a potom musíte v niekoľkých zápasoch potvrdiť, že na najvyššiu súťaž naozaj máte. A keď sa to nepodarí, ste na začiatku. Pri postupe som zažil najkrajšie emócie v kariére. Aj preto má dnes pre mňa každý extraligový zápas veľkú hodnotu. Celé Michalovce žijú hokejom.
Mesto má v 1. lige aj futbalový klub. Je viac hokejové alebo futbalové?
V tejto chvíli určite hokejové (smiech). Diváci si to tu užívajú. Je to skvelé.
Prvých šesť rokov profesionálnej kariéry ste sezónu čo sezónu menili klub. Čím to je, že na Zemplíne vám to zrazu sadlo?
Sám sa čudujem, že to takto vyšlo – predtým som vôbec nemal v pláne odísť do Michaloviec. Keby mi niekto takúto víziu načrtol, určite by som mu neveril. Som tu už štvrtú sezónu, zrejme sme si súdení.
Foto: TASR, Roman Hanc
Do extraligy ste sa vrátili po troch rokoch v druhej najvyššej súťaži. Zmenila sa?
Ťažko povedať. Azda je o niečo rýchlejšia, hrá sa útočný, celoplošný hokej, neustále sa napáda – je to zrejme viac pre divákov. Pochopiteľne, aj my brankári sme preto vo väčšej permanencii.
Extraliga má 13 účastníkov, Michalovce budú v piatkovom kole pauzovať. Nemal by tím, ktorý je v laufe, radšej hrať?
Za mňa určite nie. Úvod sezóny bol celkom hektický, za necelé dva týždne sme odohrali päť zápasov. Krátka regenerácia určite príde vhod. Forma musí aspoň do nedele vydržať.
Privítate Slovan. Existuje väčšia výzva, ako zdolať tento klub?
Z pohľadu fanúšika zrejme naozaj nič viac nie je. Slovan má meno nielen doma, ale aj vo svete. Pre mňa to však bude stále iba zápas, ako ktorýkoľvek iný. Určite bude vypredaný štadión – mám obavy, že ak vyhráme, celý nám spadne. Ľudia sa už na tento duel tešia – pravda, chcú vidieť pokorený Slovan.
V roku 2012 ste s ním podpísali zmluvu, ale sezónu napokon strávili v Skalici. Prečo to nevyšlo?
Do Slovana som šiel ako trojka, navyše, ani sezóna na Záhorí, kam ma poslali, mi nevyšla. Bol som mladý, potom prišiel do tímu Jaroslav Janus a šanca postupne zhasla. Myslím si, že od štartu v KHL som bol v tom čase stále veľmi ďaleko.
Spomínate si vôbec, že by ste niekedy zdolali Slovan?
A veľmi dobre. Bolo to v mojej premiérovej sezóne medzi seniormi, preto si na to tak veľmi dobre pamätám. Hral som za Zvolen a zvíťazili sme 2:1. Za Slovan vtedy nastúpil aj Miro Šatan.
Viete, ktorý zo slovanistov vám dal jediný gól?
Uf, až takú dobrú pamäť nemám. (Ivan Švarný, pozn.)
V siedmom zápase play off o postup do extraligy ste zlikvidovali 55 z 56 žilinských striel. Platí, že čím viac ich Slovan vyšle, tým lepšie pre vás?
Priznávam, že takáto kanonáda mi vyhovuje. Som rád, keď mám v bránke čo robiť. Pochopiteľne, puky ma musia triafať, inak by to už nemusela byť taká veľká zábava.
Vydarená sezóna by vám mohla pomôcť k prestupu do zahraničnej súťaže…
Je to jeden z mojich cieľov. Mám 29 rokov, žiadne z nich mi už neubudnú, snívať a rozprávať o odchode do NHL preto nie je namieste. Táto sezóna ukáže, akým smerom sa budem uberať. Nad ničím konkrétnym nerozmýšľam, prvoradé budú moje výkony v bránke a potom sa uvidí.