„Možno to na medzinárodnej úrovni zatiaľ nie je vidieť, ale fakty nepustia. V krajine je veľa mladých a talentovaných hráčov, do ktorých sa masívne investuje. Majú potenciál vrátiť maďarský hokej medzi elitu,“ vraví Tomáš Klempa (35), slovenský útočník MAC Budapešť.
Čo láka hokejistu, ktorý by si našiel klub aj doma na Slovensku, hrať v maďarskom tíme?
Jednoznačne zázemie. Podmienky v MAC Budapešť sú na skvelej úrovni a hoci je jazyk rozdielny, napriek tomu sa tu cítim ako doma. So životom v klube i meste som nanajvýš spokojný.
Dlhé roky ste pôsobili v zámorí, neskôr ste sa vrátili do Piešťan a odtiaľ smerovali vaše kroky do Budapešti. Našli ste tam lepší klub?
Nie je to len o podmienkach a sile tímu. V Budapešti si u mňa akoby všetko sadlo – ľudia vo vedení mužstva robia všetko pre to, aby sa tu každý hráč cítil čo najlepšie. Možno sa vám bude zdať, že toto nie je v živote hokejistu to najdôležitejšie, ale opak je pravdou. Ak má hráč podávať dobré výkony, musí byť v pohode. Nemám sa na čo sťažovať.
Tri roky ste pôsobili v nadnárodnej súťaži Erste Liga, kde hrajú maďarské a rumunské mužstvá. Aká je v porovnaní so slovenskou extraligou?
Slovenská súťaž je jednoznačne oveľa rýchlejšia. Hlavný rozdiel nevidím ani tak v zázemí klubov, ako v hráčoch. Medzi prvými dvoma útokmi a treťou a štvrtou lajnou je v maďarských tímoch zväčša veľká priepasť.
Aká bola z vášho pohľadu premiérová sezóna MAC Budapesť v slovenskej extralige?
Pochopiteľne, na úvod sme nemali veľké oči. Nevedeli sme, čo čakať. Azda aj preto sme neprišli s tým, že celú súťaž vyhráme a bez problémov si odnesieme titul. Chceli sme sa predovšetkým dostať do play off, čo sa nám napokon podarilo. Vo vyraďovacej fáze sa môže udiať čokoľvek – to, že v predkole vyradíme Miškovec, málokto čakal. Ale Zvolen už bol nad naše sily.
Bol teda vstup do slovenskej extraligy správnym krokom? Naplnil vaše očakávania?
Klub nemohol urobiť nič lepšie. Extraliga je jednoznačným posunom vpred. Samozrejme, že všetky tímy sa snažia umiestniť čo najlepšie a kdesi v kútiku duše každý dúfa, že by to mohol celé vyhrať. Vlani sme sa prebojovali do play off, naše vedenie bolo s týmto výsledkom spokojné.
A čo vravia na slovenskú extraligu vaši maďarskí spoluhráči?
Hodnotia ju pozitívne. A to aj napriek tomu, že je omnoho náročnejšia ako Erste Liga, v ktorej pôsobili predtým.
Spočiatku sa zdalo, že MAC bude len do počtu, počas sezóny ste sa však dramaticky zlepšili. Aké sú tímové ambície pred nadchádzajúcou sezónou?
Ak by nám stačilo, že si zahráme v slovenskej extralige a nič viac, nemalo by to logiku. Zmyslom športového zápolenia sú víťazstvá a trofeje a ani my nie sme v tomto iní. Teraz sa však sústredíme na svoj prvý duel v sezóne – bude to znieť ako klišé, ale pôjdeme od zápasu k zápasu. Našou ambíciou je opäť sa dostať do play off a tam sa uvidí, čo a ako.
Na zápasy v Budapešti nechodí veľa fanúšikov. Málo ich je aj v porovnaní s konkurenčným Miškovcom. Hokej v hlavnom meste Maďarska ľudí nezaujíma?
Áno, je pravda, že pravidelne nás nepodporuje také množstvo ľudí, ako iné mužstvá. Možno je to slabou informovanosťou v meste. Verím, že sa to postupne zlepší. Hádam už v tejto sezóne.
Ako vnímajú Maďari hokej? Počas ich účinkovania v A-kategórii majstrovstiev sveta sa zdalo, že sú to skvelí fanúšikovia…
Maďari majú radi šport a vo veľkom podporujú svoje národné mužstvá – nielen v hokeji. Prežívajú všetky úspechy a tešia sa s tímom. Mimochodom, hokejistov povzbudzujú vo veľkom aj keď hrajú v nižšej kategórii MS.
V Budapešti budete už štvrtú sezónu. Máte pocit, že sa maďarský hokej zlepšuje?
Vôbec o tom nepochybujem. Možno to na medzinárodnej úrovni zatiaľ nie je vidieť, ale fakty nepustia. V krajine je veľa mladých a talentovaných hráčov, do ktorých sa masívne investuje. Majú potenciál vrátiť maďarský hokej medzi elitu.
Bývanie vám zabezpečuje klub?
Áno, o všetko mám postarané – môžem sa naplno venovať hokeju. S priateľkou a štvornohým miláčikom sme tu už tretí rok a vôbec sa nemáme na čo sťažovať. Budapešť je krásna, vždy sa tu niečo deje, takže o program máme neustále postarané.
Učíte sa po maďarsky?
Maďarčina je veľmi náročná, ale za tých pár rokov, ktoré tu pôsobím, sa na mňa už nejaké slovíčka nalepili. Ale vetu odo mňa nečakajte (smiech).
Ako sa dorozumievate v kabíne?
Po anglicky. Napokon, v tíme máme aj zopár Američanov či Kanaďanov.
V minulej sezóne vyvolali na štadióne v Miškovci zvolenskí fanúšikovia bitku. Nemali ste obavy, že počas vašich zápasov dôjde k národnostnému pnutiu?
To, čo sa udialo v Miškovci, bolo veľmi zlé. Za seba môžem povedať – nikdy som nemal strach, že by sa mohla atmosféra na štadiónoch, kde hráme, zvrhnúť neželaným spôsobom. Ani v našom klube som nezaregistroval žiadne obavy.
Do slovenskej extraligy sa vracia bratislavský Slovan. Vnímajú aj vaši spoluhráči, že do súťaže prichádza najslávnejší klub na Slovensku?
Myslím si, že v našom klube to príliš neriešia. Ak to bude pre niekoho niečo špeciálne, tak potom iba pre mňa. Na štadióne Ondreja Nepelu som hral naposledy v drese Popradu ešte ako junior. Teším sa, že si to – tentoraz na zrekonštruovanom štadióne – zopakujem.