Fanúšikovia domácich však tomu neverili. A tak tradičný chorál – my sme majstri, no a čo – spievali už v druhej tretine. Do záverečnej sirény ho zopakovali aj desaťkrát. Suverénne najlepšie mužstvo hokejovej extraligy si to zaslúžilo.
Niečo, čo sa nezunuje
Nie je to žiadne prekvapenie. Skôr výsledok systematickej práce a stabilného finančného zázemia. Banskobystričania vďaka tvrdému štýlu hry i viacerým individualitám odštartovali oslavy majstrovského hetriku.
„Je to niečo, čo sa nezunuje. Keď driete od prvého dňa prípravy, želáte si, aby sa vaša sezóna skončila takto. Vyhrať posledný zápas v sezóne a ešte aj doma – to je na nezaplatenie,“ radoval sa jeden z pamätníkov všetkých troch titulov Matej Češík.
Pred takmer tromi tisíckami priaznivcov zdvíhal trofej Vladimíra Dzurillu už tretíkrát. Predtým sa radoval z dvoch víťazstiev v drese Košíč a jedno má aj ako člen kádra Slovana Bratislava. Pri otázke, ktorý je najcennejší, sa pousmeje.
„Všetky boli skvelé, ale posledný je najkrajší. Máte v sebe najväčšie emócie. A navyše mám pocit, že tento triumf sa rodil najťažšie. Súperi sa na nás pripravili. Vedeli, čo chceme hrať a aký máme cieľ,“ doplnil Češík.
Tridsaťročný útočník je s Jurajom Sýkorom a Richardom Kapušom rekordérom v počte titulov v extralige.
„Je to príjemný pocit,“ neskrýval nadšenie stojac kúsok od šatne šampiónov.
Koniec kariéry nerieši
Kým si Češík a spol. preberali vytúžený pohár a každý z hráčov i realizačného tímu absolvoval s trofejou v rukách povestné kolo po ľade, v kabíne staronového majstra sa to hemžilo ľuďmi. Upratali ju a do jej stredu nachystali šampanské, pivo aj majstrovské cigary. O pár minút z bohatého pohostenia veľa nezostalo.
„Keď som prichádzal do Bystrice, veril som, že sa nám podarí niečo také. Museli sme nejako začať. Všetci sme chceli titul pre naše mesto. Prišiel prvý, druhý a teraz tento. Sníval som o nich len potichu, v kútiku duše. Som hrdý, že to vyšlo. Zakončiť päť finále v rade tromi titulmi je skvelé vyvrcholenie,“ bojoval s emóciami kapitán Bystričanov Tomáš Surový.
Vo štvrtkovom dueli naskočil až v tretej tretine v presilovej hre. Zlý zdravotný stav mu neumožnil mužstvu viac pomôcť na ľade. Surový sa roboty nebojí. A keď sa pre neho nenašla na ihrisku, chytil sa novej. Otváral spoluhráčom dvierka na striedačke a motivoval ich.
„Celá moja sezóna bola taká dobitá, ale skončila sa krásne. A či bola bodkou za kariérou? Nechcem to teraz riešiť, som pod vplyvom veľkých emócií. Nateraz neriešim, čo bude so mnou ďalej,“ reagoval 37-ročný center.
Unavený stroj nemal šťavu
Surový verí, že Bystrica bude pokračovať v nastúpenom trende a s hetrikom sa neuspokojí. Pochválil aj súpera, ktorý bojoval s obrovskou maródkou. Kým v šatni domácich sa vo veľkom spievalo, popíjalo a oslavovalo, v hosťujúcej sa ticho dalo krájať.
„Hráčom som sa poďakoval za prístup. V tomto play off vyradili dvoch adeptov na titul. Duklu Trenčín, ktorá mala po vlaňajšom finále tie najväčšie ambície a veľmi silný Zvolen. Vo finále sme už jednoducho nemali šťavu. Hovorieva sa – z tohto stroja už viac vyťažiť nešlo. Platí to aj o nás,“ povedal kouč hostí Antonín Stavjaňa.
Namiesto šampanského a víťazných šiltoviek na hlavách Bystričanov si hráči Nitry odlepovali spevňujúce tejpy z ramien, kolien, stehenných svalov. V lekárskych správach sa objavovali diagnózy ako prepichnuté pľúca, otras mozgu i početné zlomeniny.
„Nechceme sa na nič vyhovárať, toto play off prináša. Prišli sme o lídrov, ktorých zastúpili iní. S odstupom času sa na sezónu pozrieme a nájdeme pozitíva. Teraz nie,“ hľadal slová útočník Nitry Róbert Lantoši.
Kým si Nitrania hojili rany v hlavách i na telách, Bystričania pokračovali v oslavách. Aj s tradičným chorálom…