Výnimočnú chvíľu si užíval – fotil sa s blízkymi aj fanúšikmi, zabával sa, pripíjal si na oslavu titulu. „Piate finále v rade, z toho tri tituly? Klobúk dole. Vidno, že tu vedia robiť hokej,“ vravel skúsený útočník po poslednom zápase sezóny. Šampión zdolal Nitru vysoko 6:2 a v sérii 4:1 na zápasy.
Oslavujete piaty titul. Je v niečom špeciálny?
Všetky sú krásne. Nedajú sa porovnávať. Som vďačný, že mi slúžilo zdravie a mohol som byť súčasťou tohto tímu. V kabíne bola skvelá partia a šliapalo nám to aj na ľade.
Je ťažšie titul vyhrať alebo osláviť?
Je to remíza (smiech).
Päť gólov zo šiestich ste strelili v presilovkách. Bol to kľúčový faktor úspechu?
Hovorí sa, že presilovky rozhodujú zápasy. V play off a vo finále to platí dvojnásobne. Nitra bola v hre piatich proti piatim nepríjemná. Vytvárala si tlak, bojovala, dostávala sa do šancí. Jej hráči však často sedeli na trestnej lavici a nám to tam napadalo. Tým pádom sme súperovi odskočili a upokojili sa. Zápas sme kontrolovali a teraz sa tešíme.
Titul sa nikdy nerodí ľahko. V čom bol tento náročný?
Nikdy to nie je ľahké. Aj vlani sme mali parádne našliapnuté. Viedli sme 3:0 na zápasy a nakoniec z toho bola sedemzápasová dráma s Trenčínom. Na začiatku sme čelili Detve. Tá ako jediná vyhrala na našom ľade v play off. Poprad hral celú sezónu veľmi dobre. Bol to ťažký súper. No a Nitra? Veď tá vyradila dve mužstvá, ktoré pomýšľali na titul – Trenčín aj Zvolen. Bolo ťažké cez všetkých prejsť až k trofeji.
Keď Bystrica v ostatných rokoch privádza hráčov, je to s jediným cieľom. Po tretí raz v rade sa ho podarilo naplniť…
Je to niečo nevídané. Aj keď som prichádzal ja, bolo to rovnaké. Vedel som, že chcú tituly. Keď sa ozve klub, ktorý takto pracuje, nemáte nad čím rozmýšľať. Každý hokejista chce vyhrávať a tu v Bystrici nám ide karta. Nielen na ľade, ale aj v zákulisí. Klobúk dole, ako sa tu robí hokej. Päťkrát finále bez prerušenia, trikrát titul v rade. To hovorí za všetko.
Čo rozhodlo finálovú sériu?
Šírka kádra. Vďaka nemu si môžeme dovoliť hrať nepríjemný hokej a aj keď prídu nejaké zranenia či absencie, nájdu sa ďalší, ktorí ich môžu nahradiť. Niektorým mužstvám tento štýl hokeja nevonia. Nie je to však len o tvrdej hre. Keď si pozriete súpisku, v každej formácii nájdete minimálne jedného rozdielového hráča.
Chutí titul sladšie pred domácimi fanúšikmi?
Iste, veď nie vždy to vyjde. Hokej hráme pre fanúšikov. Každý sníva o takomto dni – že príde posledný zápas sezóny na domácom ľade a vy ho vyhráte. Podarilo sa, veľmi sa tešíme.
Bolo sympatické, že najlepšieho hráča play off Samuela Bučeka z Nitry vytlieskali v stoji. O čom to svedčí?
Že akonáhle zaznie záverečná siréna, rivalita sa končí. Na ľade nepoznáme bratov, ale po zápase si všetci podáme ruky. Je vidieť, že ľudia milujú hokej. Ocenili jeho hokejové umenie a o tom to je. Priznať kvalitu aj súperovi. Diváci vedia, že Samo má veľkú perspektívu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V čom vidíte jeho najväčšie devízy?
Je to veľmi šikovný chlapec, výborný hráč, držím mu palce aby sa presadil. Počul som, že má ísť do Spojených štátov. Dúfam, že bude zdravý a dravý. Potrebujeme mladých chlapcov s veľkou perspektívou. Urobil obrovský progres v tomto roku. Je veľmi silný na puku, nepríjemný v súbojoch, šikovný s pukom. Má tvrdú strelu, pri hre rozmýšľa. Fandím mu.
Premýšľate nad tým, či zostanete v Banskej Bystrici?
Zatiaľ myslím len na to, ako oslávime titul. Chcem si to užiť a aj si oddýchnuť. Telo dostalo zabrať a potrebuje odpočinok. Budem to riešiť po sezóne.
TV Pravda: Bývalý kapitán československej hokejovej reprezentácie Dárius Rusnák hovorí o ambíciách slovenského výberu na domácom šampionáte a zároveň si spomína na pamätný šampionát z roku 1985 v Prahe, kde získalo Československo zlato: