„Odráža to pohodu našej päťky. Dobre sa dopĺňame, každý vie, čo má robiť,“ vraví Špirko. V septembri ho fanúšikovia určili za najlepšieho zvolenského rytiera.
Sledujete tabuľku produktivity?
Keby som povedal, že nie, zavádzal by som. Nie je však pre mňa najdôležitejšia. Cítim sa veľmi dobre, naša päťka hrá v pohode, rozumieme si. Každý pozná svoju úlohu, nezasahujú do nej nijaké rušivé vplyvy – a to sa odráža aj v našej produktivite. Keď sa od vás veľa očakáva a vy to plníte, tak máte z toho dobrý pocit. Podstatné je, aby slúžilo zdravie – potom je to na každom z nás, ako vie byť užitočný.
Po podpise zmluvy so Zvolenom ste hovorili, že by ste radi dokončili začatú prácu. Čo má byť na jej konci?
Nebudem diplomat: v minulej sezóne sme v semifinálovej sérii podľahli Trenčínu, v tejto sa pokúsime ísť ďalej. Ak by to vyšlo, finále by bola veľká vec. Najvyššiemu cieľu sme odhodlaní podriadiť všetko. Verím, že v tabuľke sa posunieme z tretieho miesta ešte vyššie.
V prípravných zápasoch mal Zvolen negatívnu bilanciu, vysoko podľahol Zlínu i Znojmu. V prvom súťažnom zápase prehral v Košiciach 2:5. Neznervóznilo vás to?
V príprave som hral menej, tréneri hľadali optimálne zloženie jednotlivých formácií. Našu dali dohromady po poslednom prípravnom zápase. V Košiciach sme nezachytili úvod, nerobili sme veci, ktoré sme mali. Videli sme, čo potrebujeme zlepšiť – a na tom ustavične pracujeme. Sezóna je veľmi dlhá, dôležitá bude forma v jej závere.
V ktorom zápase v doterajšom priebehu zahral Zvolen najlepšie?
Veľmi dobré stretnutie sme odohrali doma proti majstrovskej Banskej Bystrici, cenné víťazstvo sme dosiahli v utorok v Trenčíne. Chvíľu sme aj prehrávali, no ukázali sme tímovú silu. Vychádza nám veľa dobrých vecí, ale vyskytnú sa aj úseky, keď nehráme dobre. Snažíme sa ich eliminovať.
Je Zvolen silnejší než v minulej sezóne?
Vedenie klubu robilo veľa pre to, aby bolo mužstvo silnejšie. Na papieri je, súťaž sa však len rozbehla – a na papieri ešte nikto nič nevyhral. Predpokladom úspechu je, aby každý v tíme poznal svoju úlohu, stotožnil sa s ňou a bol spokojný. V mužstve nemôže byť dvadsať robotníkov ani dvadsať zakončovateľov. Dôležitá je tímová chémia, aj legionári charakterovo zapadli.
Patríte k najskúsenejším hráčom. Počuť vás aj v kabíne?
Keď som podpisoval zmluvu, povedali mi, že som v tíme najstarší. V takejto pozícii som ešte nebol, a ani sa tak necítim (smiech). Verím, že najväčšie úspechy len prídu. Keď si to situácia žiada, s kapitánom Mišom Chovanom a jeho asistentom Milanom Kytnárom vieme niečo povedať, navzájom sa doplniť.
Z čoho máte väčšiu radosť – z asistencie na gól alebo z gólu?
(po chvíľke) To neviem jednoznačne povedať. Radosť je skoro rovnaká, závisí to od hernej situácie. Najspokojnejší som, keď vyhráme za tri body a ja k tomu prispejem prihrávkou alebo gólom. Čím som starší, tým viac uprednostňujem tímový úspech pred individuálnym. Veď aj preto pokračujem vo Zvolene. Pritom si uvedomujem, že som útočník, mojou prácou je aj strieľať góly.
Proti Detve ste strelili hetrik, proti Trenčínu ste zaznamenali hetrik v asistenciách. Dávate to na jednu úroveň?
Hmm. Góly sú cennejšie – veď za hetrik sa platí do kasy, za tri asistencie nie je nijaký príspevok (smiech). Pripadá mi zvláštne, že prvý hetrik som medzi seniormi dosiahol až v tejto sezóne – predtým som sa z neho tešil v univerzitnom tíme Severnej Dakoty v zámorí, ale ten nepočítam. K trom gólom som mal blízko v ruskej Kontinentálnej hokejovej lige i v českej extralige, ale asi som sa uspokojil aj s dvomi…
Asistentom trénera Andreja Podkonického je impulzívny Fín Raimo Summanen. Dáva najavo svoj temperament?
Patrí to k jeho výbave. Je to však rešpektovaná osobnosť. Vyhral Stanleyho pohár, bol spoluhráčom Gretzkého, reprezentoval Fínsko, má bohaté trénerské skúsenosti. V závere minulej sezóny bol pri mužstve ako pozorovateľ, v tejto je asistentom. Je to víťazný typ, vyžaduje precízne plnenie systémových vecí. Ak niečo nejde podľa jeho pokynov, vie byť nekompromisný. Ale to je dobre, chce, aby sme napredovali. Na každého má rovnaký meter, jeho výhodou je, že nerieši mimohokejové veci ani zásluhy – len to, či hráč robí to, čo má.
Po čom ešte v hokeji túžite?
(po chvíľke) S Pardubicami som sa stal majstrom českej extraligy, rád by som – ešte aspoň raz – zdvihol nad hlavu víťaznú trofej. Dopredu ma ženie tímový úspech, hokej ma stále baví. Ak by ste sa ma spýtali, o čom snívam, tak by som povedal, že o titule s Martinom, kde som hokejovo vyrastal. Sen ostane len snom, no verím, že Martin sa časom do najvyššej slovenskej súťaže vráti, veci idú dobrým smerom.
Láka vás ešte zahraničný angažmán?
Láka, uvidím, či mi okolnosti nejakú ponuka prihrajú. Momentálne som spokojný vo Zvolene, patrilo by sa dokončiť rozrobenú prácu.