„Aby sa tak stalo, potrebujeme ešte štyrikrát zdolať Banskú Bystricu, obhajcu prvenstva,“ zdôrazňuje center prvej formácie trenčianskej Dukly.
Za Duklu ste hrali aj pred štrnástimi rokmi, keď sa zatiaľ naposledy tešila z majstrovského titulu. Ako si na to spomínate, kde máte zlatú medailu?
Medailu nemám, nedostal som ju. Je pravda, že v sezóne 2003/2004 som dostal prvý raz príležitosť v niekoľkých stretnutiach v seniorskom áčku, no v play off som nehral. Vtedy som bol bažant, odvtedy sa zmenil hokej i ja. Minulú sezónu som takmer celú vynechal pre zranenie kolena, o to viac si užívam túto. Najdôležitejšie je, že sme opäť dokorčuľovali do finále.
Taký bol cieľ pred sezónou?
Skôr to bol môj vnútorný cieľ: dostať Duklu tam, kam podľa tradície patrí a prilákať divákov do hľadiska. Pred sezónou by bolo odvážne hovoriť o titule, keď sme si v predchádzajúcej zachraňovali v baráži extraligovú kožu. Tento ročník sme začali výborne, po chvíľkovom útlme sme sa opäť dostali do tempa. Postup do finále sme si zaslúžili. A keď sme už tak ďaleko, chceme ísť najvyššie.
Pred rokom nervozita z baráže, teraz súboj o zlato. Čo sa v Dukle zmenilo, že zvládla taký obrovský skok?
Veľa vecí. Zjednodušene: prišiel nový tréner Peter Oremus, s Jánom Pardavým utvorili silný tandem. Domov sa vrátil Branko Radivojevič – a stal sa ústrednou postavou, prevzal líderskú taktovku na ľade i v kabíne. Aj ďalší noví hráči zapadli do tímu, hra dostala tvár, všetko fungovalo, ako má. Všetci urobíme všetko pre to, aby to vydržalo do zlatého konca.
Je výhodou začínať na vlastnom ľade?
Domnievam sa, že je to lepšie. Všetci máme v živej pamäti úžasný postupový večer, keď sme doma v šiestom semifinálovom zápase v elektrizujúcej atmosfére štvrtý raz zdolali Zvolen. Vypredané hľadisko sa tešilo spolu s nami, verím, že podobnú kulisu budú mať aj finálové stretnutia. Že začíname doma, svedčí o vyrovnanosti tohto ročníka. Nitra i Zvolen, tímy, ktoré skončili pred nami po základnej časti, vypadli, a tak v súbojoch s Banskou Bystricou sme dostali výhodu domáceho prostredia. Verím, že ju zužitkujeme.
Na akého súpera narazíte?
Na dobre organizovaného, ktorý využíva hru do tela a ťaží z nej. Je to najfyzickejší tím v najvyššej slovenskej súťaži, každý v ňom má svoju úlohu – tak je to i u nás – najmä v obrane má vysokých hráčov. Súper sa spolieha i na viacerých legionárov, my hráčov zo zámoria nemáme. Moji spoluhráči majú silnejší vzťah k Trenčínu, srdcia nám bijú pre Duklu, čo by mohol byť rozhodujúci faktor. Náš hokej je variabilnejší.
Odhadnete dĺžku série?
Nech bude trvať aj najdlhšie, ideme do nej so zdravým presvedčením čo najskôr vyhrať štyri zápasy.