Foto: Peter Jesenský
Posunulo ich opäť na ôsme miesto zaručujúce účasť v play off najvyššej súťaže. „Až do môjho gólu som sa nevedel chytiť, no po ňom som sa stal hrdinom. Tak to niekedy býva,“ vravel aj sebakriticky bývalý reprezentant Slovenska do 20 rokov, so sedemnástimi gólmi najlepší strelec Nových Zámkov.
Mali ste pred zápasom nôž na krku?
Samozrejme. Mali sme ho aj v predchádzajúcich zápasoch a máme ho stále, aj keď sa nám dýcha o niečo ľahšie. O bod sme predstihli Liptovský Mikuláš, dve kolá pred koncom základnej časti máme všetko vo vlastných rukách.
Stretnutie sa pre Nové Zámky nevyvíjalo priaznivo, prehrávali 0:1. Čo spôsobilo víťazný obrat?
Na stretnutie sme nastúpili s jediným cieľom – vyhrať! Nič iné sme si nepripúšťali, aj za nepriaznivého stavu sme si verili. Dôležitosť súboja nás trochu zväzovala, nervozita doľahla aj na mňa. Pripadal som si ako jeden z najslabších hráčov na ľade, no strelil som víťazný gól, čo mo veľmi potešilo.
Čo mu predchádzalo?
V našej presilovke obranca Milan Hruška potiahol puk do útočného pásma, po prihrávke sa odrazil k súperovmu brankárovi pod jeho betón, odkiaľ som puk pretlačil za jeho chrbát. Do konca ostávalo desať minút, náskok sme udržali.
Bola účasť v play off cieľom mužstva pred začiatkom sezóny?
Určite, ba ambície sme mali o niečo vyššie. V priebehu sezóny sa však udialo dosť zmien, menili sa aj tréneri, s nimi aj herné štýly. Zvykali sme si stále na niečo nové, všetko si muselo sadnúť. Už je to však podstatne lepšie, no o miestenku do play off musíme ešte zabojovať.
Ste optimista, že to vyjde?
Som, neobávam sa. Každý zápas sa začína od stavu nula nula, od nás závisí, ako k dvom zápasom pristúpime. V priebehu sezóny sme vyhrali aj nad Košicami, ktoré hostíme v piatok.
Máte zaujímavý hokejový životopis, veľa skúseností zo zámoria, zo Švédska, z českej extraligy, obliekali ste dres Trenčína i Banskej Bystrice. Čo vám to dalo, ako vás to posunulo?
Zo zámoria som dostal ponuku, chcel som hrať za jednu univerzitu. Stroskotalo to na tom, že predtým som už mal podpísanú profesionálnu zmluvu, takže by som musel rok čakať. Pár zápasov som odohral za Sioux Falls Stampede v najlepšej americkej juniorskej súťaži USHL. Nemal som však veľké čísla, prišlo aj zranenie, a tak som sa vrátil do Európy. Vo švédskom Varbergu som si vyskúšal tretiu najvyššiu súťaž. To bola výborná skúsenosť, dostával som dosť priestoru. Švédi sú výborní korčuliari, prvé dva týždne som nestíhal, no potom som si zvykol. Rád spomínam aj na krátke pôsobenie v Pardubicich. Spoznal som, ako fungujú kluby v zahraničí, z každého som si vzal niečo pozitívne do kariéry.
Spomeniete si s brankárom Samuelom Barošom na majstrovstvá sveta na prelome rokov 2013 a 2014 do dvadsať rokov?
S niektorými chalanmi, ktorí prešli reprezentáciou osemnásťročných i dvadsaťročných, sme si zážitky z mládežníckych šampionátov pripomenuli na káve. Zo súčasného kádra na spomenutom šampionáte bol len Samuel.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Pamätáte si zápas proti Kanade?
Samozrejme, naň sa nedá zabudnúť. V tretej tretine sme viedli 3:1, prehrali sme 3:5. Kanada nám predviedla, ako sa má hrať do konca. Cenný poznatok.
Kde sa vidíte v najbližšej budúcnosti?
V Nových Zámkoch, ak nepríde lepšia ponuka. Mám ešte zmluvu na dva roky, korektný vzťah s vedením klubu. Som spokojný, hrávam veľa.
Odkiaľ by ste privítali lepšiu ponuku?
Pre mňa je prioritou čo najlepšie dohrať túto sezónu – a potom sa uvidí. Reprezentoval som Slovensko vo výbere do osemnásť i dvadsať rokov, snívam aj o seniorskej. Privítal som, že sa do olympijského mužstva dostali aj mladí hráči z Tipsport Ligy, je to veľká motivácia aj pre mňa. Láka ma Kontinentálna hokejová liga, aj česká extraliga. Všetko však závisí od mojej výkonnosti.