„Na ľade dostávam veľa priestoru a cítim veľkú dôveru trénera. To je pre hokejistu veľmi dôležité,“ priznáva strieborný medailista z Helsínk 2012.
V prestížnom súboji ste v nedeľu zdolali Nitru vysoko 7:2. Ako takýto výsledok zarezonuje v kabíne?
Samozrejme, sme spokojní. Vyhrali sme – a dosť vysoko – nad kvalitným súperom. Zodpovedne sme sa na zápas pripravovali a sme radi, že sme ho zvládli. Do hľadiska prišlo dosť ľudí. Páčilo sa mi, že domáci kotol sa presunul na iné miesto, kde ho bolo oveľa viac počuť. Malo to pozitívny vplyv na atmosféru.
Strelili ste dva góly – tretí a štvrtý – v závere druhej, resp. na začiatku tretej tretiny. Boli práve tie rozhodujúce?
Najmä prvý z nich na 3:0 bol zlomový. Padol minútu pred druhou prestávkou a upokojil nás. Vedenie o dva góly je v hokeji azda najhoršie, tretí rozdielový gól však zvykne súpera zlomiť. Keď som pridal štvrtý gól, bolo to jasné. No som presvedčený, že by sme udržali aj náskok 3:0.
Sú Košice momentálne v optimálnej forme?
Zápasy vyhrávame, strieľame veľa gólov, ale od ideálnej formy sme vzdialení. Určite máme čo zlepšovať.
Dbá sa v Košiciach viac na ofenzívu?
Je to tak, snažíme sa o atraktívny ofenzívny hokej. Bol som v Košiciach pred začiatkom predošlej sezóny a vtedy sme prakticky len bránili, čo mi príliš nevyhovovalo. Nieže by som nevedel a nechcel brániť, ale robiť to nonstop nie je príjemné. Aj výsledky boli upracované. Teraz je to úplne iné. Hokejom sa bavíme, robíme pekné akcie a dávame utešené góly.
Vy ste ich zatiaľ nastrieľali desať. Je to dosť?
Mohlo ich byť aj viac. Až tak mi to nepadá, o čosi viac nahrávam. Celkovo si v útoku dosť prihrávame a snažíme sa o pekné akcie. Rozdiel je aj v tom, za aké mužstvo hráte. Viem to porovnať s minulou sezónou. Občas sa nám stalo, že Žilinu niekto podcenil, proti Košiciam však každý nastúpi oduševnene.
Ako ste si zvykli v Košiciach?
Mesto mi vyhovuje. Je pekné, veľké a je tam možnosť veľkého kultúrneho vyžitia. Klub má najlepšie podmienky na Slovensku, čo sa týka zázemia i všetkých potrieb pre hráča. Hala je krásna, cítim sa tu super. V tomto smere som bol v Košiciach nadmieru spokojný už pred minulou sezónou, ale niektoré veci mi tam nesadli. Už sa o tom písalo toľkokrát, že nemá zmysel sa k tomu vracať.
Košice ste vtedy zamenili za Žilinu. Asi neľutujete…
Jasné, sadlo to tam dokonale. Darilo sa mne aj mužstvu, skončili sme na peknom štvrtom mieste po základnej časti a v play off získali bronz. Dostával som veľký priestor na ľade a zápasy som si užíval. Výborná sezóna.
Čo vás pritiahlo do Košíc?
Tréner Jančuška. Pýtal sa ma, či pôjdem spolu s ním do Košíc. Sľúbil som mu už pred začiatkom letnej prípravy, že nebudem čakať na nič iné. Sľub som dodržal.
Nakoľko je pre hokejistu dôležité, keď cíti dôveru trénera?
Jedna vec je, že vám tréner maximálne dôveruje a dá vám veľký priestor na ľade. Vďaka tomu sa dostávate do väčšieho počtu príležitostí, môžete bodovať a rozhodovať zápasy. K väčšiemu priestoru však patria i chyby. Potrebujem cítiť, že ma tréner podrží aj po chybe a neposadí. Keď po desiatich dobrých veciach niečo pokazíte, zase môžete urobiť ďalších desať vecí dobre.
Odohrali ste všetkých päť doterajších zápasov národného tímu pod vedením Craiga Ramsayho, ale v nominácii na decembrový turnaj chýbate. Nie je vám to ľúto?
Beriem to normálne. Teraz je v nominácii viacero hráčov, ktorí ešte pod Ramsaym nehrali. Ja som bol na oboch akciách, teraz potrebuje tréner vidieť iných. V mužstve som sa cítil dobre. Uvidíme, ako to dopadne.