„Keď sa práve cítim lepšie, tak si hokej ozaj užívam. Je super byť na ľade a nie len sedieť doma. Hokej ma stále veľmi baví. Venujem sa mu celý život a milujem ho,“ tvrdí český hokejista Petr Obdržálek (31).
Ako chutí výhra nad lídrom z Trenčína (6:3)?
Nad Duklou sme chceli vyhrať, aby sme potvrdili rastúcu formu. Nebol to jednoduchý zápas, ale väčšinu času sme boli lepší. Zaslúžili sme si vyhrať. Trenčania odohrali vynikajúcu prvú šestinu. Dostávali málo gólov a vyrovnané zápasy dokázali v závere rozhodnúť vo svoj prospech. Dobre však vedeli, že nemôžu vyhrať všetko a prídu aj prehry. Majú dobrý tím, herný prejav i systém. Teraz sú trochu oslabení o zranených hráčov, ale o chvíľu sa zase dvihnú a túto sezónu budú hrať o špicu tabuľky.
Nastupujete v prvej formácii s Američanom Coffmanom a Švédom Steenom. Zvykli ste si na medzinárodný útok?
Formácie sa občas točia, ale pár zápasov sme už spolu odohrali. Celkom nám to spolu pasuje. Zámorských hráčov už máme v mužstve o čosi menej. Oni hrajú celý život iný štýl hokeja, ale tí, čo ostali, si zvykli a vyzerá to čoraz lepšie. Sú prínosom pre tím. Každá naša lajna hrá trochu inak, čo je pre súpera o čosi náročnejšie na bránenie.
Zvolen má výbornú formu, z desiatich zápasov prehral v riadnom hracom čase len raz. Cítiť to v kabíne?
Vieme, že sa v tabuľke druhej šestiny držíme na čele. Prehrali sme len so Žilinou a s Nitrou po nájazdoch. Mužstvo si sadlo, vieme, čo máme hrať a ukazujeme to na ľade. Výkony sú podstatne lepšie a strieľame aj viac gólov. Nesmieme však nič podceniť, lebo liga je veľmi vyrovnaná a rýchlo sa to môže zase otočiť.
Čo škrípalo v úvode ročníka?
Výrazne sa obmenil káder a museli sme si na seba zvyknúť. Ďalší faktor bol turnaj vo Švajčiarsku, z ktorého sme sa vrátili štyri dni pred štartom súťaže. Veľa sme cestovali, mali sme náročný program a potom nám akosi chýbala šťava. V Nových Zámkoch sme dostali päť gólov, v Nitre šesť a to nás stiahlo dole. Teraz je to oveľa lepšie a všetci našli stratené sebavedomie.
Aké sú ambície klubu?
Vysoké. Určite sa chceme držať v prvej štvorke. Vedenie netají, že od nás po rokoch očakáva postup do finále. Bude to náročné. Najdôležitejšie zápasy prídu po Vianociach. Tam sa ukáže, kto má akú silu.
Dnešný súboj v Košiciach vnímate aj ako boj o tretie miesto?
Je pravda, že nás delia už len štyri body a máme k dobru zápas s dvadsiatkou. Duel s Košicami je pre nás dôležitý a verím, že ho zvládneme. Máme dobrú formu. Navyše, Košice sú v tabuľke druhej šestiny za nami – o tri body.
Na minulú sezónu nebudete rád spomínať. Kedy sa začali vaše problémy?
Už v príprave som utrpel otras mozgu, o ktorom sme nevedeli. Hral som ďalej a postupne sa začali prejavovať symptómy – bolo mi zle, točila sa mi hlava, nevnímal som – mesiac však nik nevedel, čo mi vlastne je. Občas som mal rozostrené videnie, inokedy som zle počul. Až lekár Juraj Vyletelka zo Žiliny mi po vyšetreniach povedal, že ide o symptómy otrasu mozgu. Dlho ma dával dokopy a vynechal som celú sezónu. S tréningom som začal až začiatkom apríla. Ešte stále to nie je ono, ale už môžem hrať zápasy.
Foto: SITA, Jakub Julény
Šlo o silný otras mozgu?
To nikto nevie. Do bezvedomia som na ľade neupadol. Šlo o nejaký náraz, ktorý som ani poriadne nepostrehol. No keďže som hral ďalej, telo to nezvládlo a dostalo sa až do stavu, že som nebol schopný robiť nič, len ležať v posteli.
Nemali ste strach o kariéru?
Vedel som, že sa na ľad vrátim – o tom som nepochyboval. Mal som však strach, že ak sa to zopakuje, môže ma to ovplyvniť aj do života po kariére. Na ľade to, samozrejme, nevnímam. Len škoda, že ešte stále občas pociťujem bolesti hlavy. Hokej však zvládam.
Kedy máte problémy? Pri zmene počasia?
Najmä pri väčšej únave. Po ťažkých tréningoch či zápasoch v rýchlom slede a namáhavejšom cestovaní. Nie je to však nič, čo by sa nedalo zvládnuť.