Foto: SITA, Tomáš Somr
Nezunovalo sa vám po čistých kontách pripravovať pohostenie pre spoluhráčov?
Za čisté konto je určený sadzobník, tak to funguje aj v iných mužstvách. V Dukle máme na štadióne kuchynku, kde sa dá občerstvenie prichystať. Núl som nikdy predtým veľa nemal, takže je to príjemné spestrenie a výborná príležitosť na utuženie tímu. Bodaj by som mal takýchto milých povinností čo najviac, také sa nezunujú.
Nulu ste vychytali aj v domácom zápase s Nitrou (4:0), odkiaľ ste prešli do Trenčína. Bola to pridaná hodnota k motivácii?
Bola to pridaná hodnota k občerstveniu. Aj v iných tímoch je zaužívané, že ak hráte proti bývalému tímu, vypíšete pre mužstvo prémiu za víťazstvo. A za čisté konto prišla ďalšia, takže bolo veselo. Ale vážne – proti Nitre som sa chystal ako na každý iný zápas, ale mal pre mňa aj osobitnejší náboj. Len som si dával pozor, aby som nenastúpil premotivovaný.
Foto: SITA, Tomáš Somr
S Nitrou ste sa v predchádzajúcich dvoch sezónach dostali do finále, získali zlato a striebro. Dukla v minulom ročníku až do posledného zápasu hrala o záchranu. Prečo ste sa rozhodli pre Trenčín?
Na pôsobenie v Nitre mám krásne spomienky. Teší ma, že som tam zažil aj Ligu majstrov. K hokejovému životu patria aj odchody. Potešilo ma, že sa mi ozval Július Pénzeš, generálny manažér Dukly. Je to stále hokejová značka. Obavy som nemal žiadne, mužstvo sa zmenilo, prišiel nový tréner. To, čo sa stalo v predchádzajúcom ročníku, je minulosť, každá sezóna je iná. Mal som aj iné ponuky, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre Duklu, je tréner brankárov Peter Kosa. Spolupráca s ním sa mi páči, vie mi poradiť. Verím, že výkonnostne sa posuniem.
Do akého tímu ste prišli?
Prišiel som do tímu a medzi ľudí, ktorí chcú vyhrávať. Tón udávajú skúsení lídri – Branko Radivojevič, Tomáš Starosta, Petrovia Frühauf a Őlvecký. Držia nás pri zemi, mužstvo je generačne vyvážené, jeho najväčšou prednosťou je výborná partia. Vidieť to na výkonoch i výsledkoch. Herný systém pomáha brankárovi, za čistými kontami je aj tímová obetavosť. Je to pre mňa veľmi pozitívna zmena, opäť niečo nové. Minulú sezónu som nemal ideálnu, v tejto cítim dôveru. Hokej ma opäť baví, mám z neho radosť.
Ktorý z desiatky zápasov bol z pohľadu brankára najnáročnejší?
Každý je ťažký… Možno domáce stretnutie so Zvolenom. Prehrávali sme 0:1, o víťazstve 3:1 sme rozhodli v poslednej desaťminútovke. Teraz nás už súperi berú vážnejšie, proti lídrovi sa chce každý ukázať.
Foto: SITA, Tomáš Somr
Zvyšujú sa po desiatich víťazstvách ambície tímu? Na čo si trúfa Dukla?
Náš cieľ je jednoduchý – vyhrať najbližší zápas, pritiahnuť divákov kvalitnou hrou. Teší nás, že fanúšikov v hľadisku pribúda. Keď sa darí, ide všetko ľahšie, v šatni je pohoda. Chceme si ju udržať čo najdlhšie. Zároveň si uvedomujeme, že sezóna je dlhá, účet sa robí na konci, nie na začiatku. Preto ctíme pokoru, ideme ďalej bez veľkých vyhlásení.
Mali ste brankársky vzor?
Keď som začínal, páčili sa mi viacerí, aj Martin Brodeur, no vyslovený vzor som nemal. Pozorne som sledoval brankárov z NHL, aj menej známych, napríklad Coreyho Hirscha.
Aký je ideálny brankársky vek? Prichádzate doň?
Dnes je éra mladých brankárov, aj v NHL sa tlačia do popredia. Ťažko je určiť, aký vek je ideálny a najlepší pre brankára. Veľmi dôležitá je mentálna príprava, psychická odolnosť i skúsenosti. Pre mňa je podstatné, že sa cítim výborne, radosť chodiť na zimák.
Nazreli ste už aj do slovenskej reprezentácie. Táto sezóna má prívlastok – olympijská. Myslíte aj na to?
Reprezentovať je veľká česť. Som rád, že mám aj takú skúsenosť, ale takto nerozmýšľam. Slovensko má viacerých kvalitných brankárov, sú ľudia, ktorí ich sledovanie majú v kompetencii. Čo má prísť, to príde, je na tréneroch, koho si vyberú.