V apríli 2015 aj vlani sledoval na domácom ľade radosť Košíc a Nitry. Hokejový útočník Michal Handzuš (40) sa v sobotu konečne dočkal titulu v rodnom meste. "Je to splnený sen,” vraví s tým, že zatiaľ sa nerozhodol, či bude v kariére pokračovať.
Ako prebiehajú oslavy majstrovského titulu?
V sobotu sme si to poriadne užili a budeme v tom pokračovať aj naďalej. V nedeľu som si trochu odskočil za rodinkou a potom znova za chalanmi. Uvidíme, koľko chlapci vydržia. (smiech)
Máte bohaté skúsenosti z oslavovania veľkých víťazstiev – vyhrali ste Stanleyho pohár, ste majstrom sveta, máte dve strieborné medaily z MS. Kam v rebríčku úspechov radíte titul v rodnom meste?
Veľmi, veľmi vysoko. Je to pre mňa špeciálny moment. Vždy som sa túžil na sklonku kariéry vrátiť do Banskej Bystrice a pomôcť jej k titulu. Je to splnený sen, ďakujem Bohu, že mi ho doprial. Nie každý dostane šancu, aby sa mu to podarilo. Som rád, že patrím k šťastlivcom. Veľmi si to vážim. Bavili sme sa o tom aj s Vladom Országhom, Rišom Zedníkom a Ivanom Majeským, že by sme chceli pod Urpínom oslavovať titul. Všetci sa tešíme, že naše plány mali zlatú bodku. Spoločne sme s chlapcami na ľade dreli a obetovali sa. Spoločná radosť je neopísateľná. Keď trochu opadne prvotný ošiaľ, človek si možno urobí nejakú hierarchiu úspechov. Zatiaľ netuším, kam by som titul zaradil.
Predošlé dve sezóny ste na domácom ľade so smútkom sledovali oslavy titulu Košíc a Nitry. Cítite zadosťučinenie, že vám to na tretí pokus vyšlo?
Bolo nádherné užiť si to pred domácimi fanúšikmi. Bolo mi ich počas tých dvoch finálových rokov ľúto, lebo museli sledovať radosť súpera. Bol to krásny večer, ktorý si Bystrica bude stále pamätať a príjemne naň spomínať.
Foto: SITA/AP, Dave Sandford
Kapitán Nitry Branislav Mezei vyhlásil, že Bystrica predviedla v piatom dueli najlepší výkon vo finále. Súhlasíte?
Myslím si, že áno. Konečne sa nám podarilo hrať kompaktne a sústredene celých 60 minút. Nie len v určitých fázach duelu. Najmä v Nitre sme nehrali dobre a po návrate sme si povedali, že ak chceme uspieť, musíme hrať zodpovedne počas celého zápasu. Boli sme trpezliví a vypracovali sme si vedenie v zápase. Pomohlo nám, že sme všetci túžili naplniť jeden cieľ. Bolo to náročné. Dostali sme sa tam, kam sme chceli a to je skvelé. Tento úspech ma veľmi hreje pri srdci.
Boli dve víťazstvá v Nitre zlomovým momentom vo finále?
Samozrejme, bol to kľúčový zvrat v náš prospech. Keby sme neotočili zápasy v závere, možno by sme po nich v sérii prehrávali 1:3. Všetko by bolo naopak. Myslím si, že Nitru dosť nalomila prehra v štvrtom zápase. Nie je nič príjemné stratiť ho v priebehu 33 sekúnd v úplnom závere. Naopak, nám to veľmi pomohlo. Nitra mala fázy, keď nás tlačila nielen doma, ale aj na našom ľade. Mali sme aj kúsok šťastia, ale išli sme mu naproti a to sa počíta.
Kedy ste v sobotu začali veriť, že vám Nitrania titul už nevezmú?
Asi päť minút pred koncom. Hoci sme vtedy už dlho viedli 6:2, zažil som v hokeji už množstvo vecí a viem, ako rýchlo sa môže čokoľvek zmeniť. Je to rýchla hra, inkasujete jeden-dva zlepené góly a máte problém.
Veľmi bolestnú situáciu prežíval počas finálovej série Tomáš Zigo. Snažili ste sa mu s chalanmi pomôcť v neľahkej životnej situácii?
Je to vec, ktorá je veľmi ťažká. Musí si cez ňu prejsť. Snažili sme sa mu to uľahčiť najlepšie, ako sme vedeli. Sme výborný a zomknutý kolektív. Veľmi sme mu želali, aby trofej vybojoval pre zosnulú maminu. Aj preto ju dostal hneď ako druhý po kapitánovi Tomášovi Surovom.
Prežili ste pomerne krátku sezónu – v januári ste sa po dlhom rozhodovaní vrátili k hokeju, následne prišiel trest za faul na Košičana Tomáša Hričinu. Ako ju hodnotíte?
Áno, bola kratšia ako som si predstavoval, ale nič sa nedá robiť. Stalo sa, čo sa stalo. Trest nebol príjemný, ale rešpektujem to. Mrzí ma, čo sa stalo. Som rád, že je Hričina v poriadku a môže ďalej hrať. Od marcového návratu sme to dopracovali až k úspešnému koncu. Čo viac si môžem priať?
Uvidia diváci legendárnu 26-ku korčuľovať na ľade aj budúcu sezónu?
Neviem. Momentálne nad tým nepremýšľam, chcem si užiť oslavy titulu, trochu si oddýchnuť a všetko zhodnotiť. Uvidím, ako sa bude cítiť moje telo. Nehovorím nie, ani áno. Rozhodnem sa pravdepodobne v lete. Motivácie mám stále dostatok.