Nastrieľal v nich 62 gólov. Prvého hetriku v seniorskej súťaži sa však hokejový strelec Radovan Puliš (25) dočkal až teraz. V nedeľu prispel k demontáži Trenčína 6:2 dokonca štyrmi gólmi.
„Som rád, že sme vyhrali dva dôležité zápasy pred reprezentačnou pauzou a dúfam, že nás to nakopne,“ tvrdí šesťnásobný slovenský reprezentant.
Ako ste prežívali vydarený zápas s Duklou?
Bolo to super. Mal som už veľa zápasov, v ktorých som strelil dva góly, ale hetrik som v najvyššej súťaži ešte nedal. Preto som bol veľmi rád, že mi to konečne vyšlo. Nikdy nejde len o to nájsť si správne miesto. Niekto vám tam musí hodiť puk. V nedeľu to v tomto smere fungovalo parádne. Štvrtý gól bol pre mňa už len bonus navyše.
Tak to aj vyzeralo. Po štvrtom góle akoby ste sa už ani príliš neradovali…
(smiech) To nie. Jasné, že som sa tešil. Len som tomu už akosi nemohol ani veriť.
Po zápase vás všetci chválili. Čo poviete vy na Petra Zuzina, ktorý vám prihral na tri góly a asistenciu si pripísal aj pri štvrtom?
Samozrejme, musím ho pochváliť. Ukázalo sa, že sme zohratí. Hrávali sme spolu v mládežníckych kategóriách, puto tam stále je a funguje. Som rád, že nám to začalo konečne aj padať. Kým som hral na krídle, tak to nejako nebolo ono. Peťo vozil puky, nahrával pred bránku a ja som to tam musel rozbíjať, stiahnuť na seba protihráča – presne to, čo v nedeľu skvele robil Lukáš Novák. Nepasovalo mi to úplne. Teraz ako center som si vedel nájsť ideálne miesto, lebo som korčuľoval z druhej vlny.
Hrávali ste niekedy centra?
V mládežníckych kategóriách som nastupoval v strede útoku a aj prvú sezónu v extralige. Potom ma tréneri postavili na krídlo ku Kamilovi Brabencovi a s ním nám to fungovalo perfektne, takže tam nebolo čo meniť. V úvode sezóny som vo Švajčiarsku mesiac opäť hral centra. Preto, keď sme mali viacero zranených stredných útočníkov, povedal som trénerovi, aby ma dal na centra. Zatiaľ mi to ide.
Vo vyrovnanej tabuľke patrí Zvolenu piate miesto. Ste s umiestnením spokojný?
Tabuľka je ozaj veľmi vyrovnaná, čo na Slovensku nebývalo zvykom. Len to potvrdzuje, že tímy sú kvalitatívne na podobnej úrovni. Azda nás ostatné dve víťazstvá nakopnú, do Vianoc ešte niečo povyhrávame a následne dobre vstúpime do nového roka.
Na čo si Zvolen trúfa?
Chceme vyhrať posledný zápas sezóny. Rovnaký cieľ by mal mať každý tím. Viem, že to bude veľmi ťažké, ale vo Zvolene vždy boli a budú najvyššie ciele. Robíme to, za čo nás platia a veríme, že získame titul.
Prvý mesiac sezóny ste strávili vo Winterthure vo švajčiarskej NLB. Nechceli ste tam ostať?
Pôvodne som sa mal ísť ukázať do NLA. V najvyššej švajčiarskej lige však môže mať klub len päť legionárov a do zápasu nasadiť štyroch. Klub podpísal zmluvy s hráčmi z KHL, tak som si šiel do NLB spraviť meno, aby som mal pred budúcou sezónou ľahšiu pozíciu. Bol som tam veľmi spokojný, ale finančne sme sa nedohodli tak, ako som si predstavoval. Keď som sa vrátil domov, tak mi volali, že mi dajú, čo som žiadal, ale už som bol rozhodnutý dohrať sezónu vo Zvolene. V januári čakáme narodenie dcérky. Mrzí ma, že po mojom odchode sa mužstvu absolútne prestalo dariť. Aj tréner mi písal, aby som sa vrátil späť, no momentálne som spokojný doma s rodinou. Najviac ma teší, že sme so Zvolenom začali vyhrávať.
Pred novembrovým Nemeckým pohárom ste boli v nominácii reprezentácie, ale na turnaji ste nehrali. Čo vás pribrzdilo?
Musel som sa ospravedlniť pre problémy v hornej časti tela. Doliečoval som sa. Teraz sa mi z reprezentácie neozvali. Vždy veľmi rád reprezentujem, takže keď ma nabudúce zavolajú, budem sa z toho tešiť a prídem.