Po príchode Rostislava Čadu sa však hlavný favorit ligy rozbehol a nakoniec zaslúžene dokráčal k prvenstvu v základnej časti. „Je to pre nás dôležité najmä z hľadiska miestenky do Ligy majstrov. Vďaka tomu nebudeme v play off pod takým veľkým tlakom. Ďalšou výhodou je, že prípadný siedmy zápas by sme vždy hrali doma,“ tvrdí skúsený útočník Peter Bartoš (42).
Vládne v Košiciach spokojnosť s doterajším priebehom sezóny?
Pred sezónou sme si stanovili tri ciele a dva sme už splnili. V Lige majstrov sme postúpili zo skupiny a doma sme vyhrali základnú časť ligy. Zo začiatku sme sa viac sústreďovali na Ligu majstrov a štart v Tipsport Lige nám trochu utiekol, ale dôležité je, ako to dopadlo. Možno sme si trochu mysleli, že v lige to po dobrých vystúpeniach v Lige majstrov pôjde samo. No narazili sme.
Mužstvo aj v ťažkom období stále pôsobilo veľmi sebavedomo. Boli ste presvedčení, že sa sila mužstva prejaví?
Všetko sa zlomilo po príchode trénera Rostislava Čadu. Na tréningoch sme makali a uvedomovali sme si, že to raz musí prísť a zlomí sa to. Verili sme tomu a odzrkadlilo sa to na výsledkoch aj hre.
Aký veľký podiel na zmene má tréner Čada?
Dosť veľký. Vložil do tímu svoju filozofiu. Každý ide na doraz, veľa sa toho zmenilo a záver základnej časti nám ozaj vyšiel. Verím však, že optimálna forma ešte len príde. Teraz, vo vyraďovacích bojoch.
Spomínali ste tri ciele. Tretím je postup do finále alebo obhajoba titulu?
O tom teraz nechceme hovoriť. Momentálne sa sústreďujeme len na prvé kolo. To je vždy náročné. Nechceme nič podceniť. Myslíme len na prvý domáci zápas s Martinom. Musíme si dať pozor, ôsme mužstvo zväčša nemá čo stratiť a hrá uvoľnene. Martinčania boli pod veľkým tlakom, ale zvládli svoj boj, vyhrali posledný zápas a vo štvrťfinále môžu len prekvapiť. Teraz budeme pod tlakom my, ale verím, že sa poučíme aj z predošlých sezón a zvládneme hneď prvý zápas.
Sú pre vás zápasy v Martine stále výnimočné?
Samozrejme. Veď hrám doma, proti vlastným. Priznávam, že je to pre mňa aj trochu nepríjemné a nehrám v Martine rád. No musel som si zvyknúť.
Držali ste Martinu palce v záverečnom boji o ôsme miesto s Piešťanmi?
Áno, sledoval som, ako sa to vyvíja a držal Martinu palce. Chcel som, aby sa vyhol baráži, lebo tá bude veľmi náročná. Hokej je v Martine v ozdravovacom režime a je dobré, že klub ostane v najvyššej súťaži aj budúci rok.
Ako ste vnímali koniec Skalice v Tipsport Lige?
Beriem to ako fakt. Také veci sa stávajú aj v iných krajinách či súťažiach. Keď vám dôjdu peniaze, je dobré to nenaťahovať. Možno sa vďaka tomu otvoria oči aj ostatným a uvedomia si, ako je to v slovenskom hokeji. Nielen Skalica má problémy. Len ona s tým však vyšla von.
Patríte k najstarším hráčom ligy, no stále sa držíte v popredí produktivity (šieste miesto za 19 gólov a 26 asistencií). Navyše ste odohrali všetkých 54 stretnutí Košíc. Čomu za to vďačíte?
Mám veľmi dobrú manželku, ktorá sa o mňa stará. Pripravuje ma (so smiechom). Ona dbá o všetko okolo a ja sa môžem plne sústreďovať na hokej. Odkedy som v klube, tak som hádam nevynechal ani jeden zápas v základnej časti. Pamätám si len na dva v play off hneď v prvom ročníku. Samozrejme, treba, aby vám slúžilo zdravie a mať i kus šťastia. Vracia sa mi to, že som na sebe celý život tvrdo pracoval a staral sa o seba.
Nezamrzí vás občas, že aj v 42 rokoch ste stále výrazne produktívnejší než oveľa mladší spoluhráči či protihráči?
Vôbec nie. Každý z nás robí celý život hokej s tým, aby bol na ľade najlepší, čo najviac mužstvu pomohol. Na tom sa nemení nič ani so stúpajúcim vekom. Ani by to nebolo dobre.