Kroták: Chýba mi titul. No človek nemôže mať všetko

Čo pre vás znamená päťstovka strelených gólov?
Potvrdzuje, že v lige hrám dlho, asi najdlhšie zo všetkých hráčov. A gólov je celkom dosť. Všetko sú to však individuálne úspechy v kolektívnom športe… Dlho tvrdím, že góly by som vymenil za majstrovský titul. Hral som tri finálové série, ale neúspešne. Najbližšie sme k titulu mali s Popradom v roku 2006. Podľahli sme Žiline.

Ktorý gól je pre vás najpamätnejší?
Ťažko sa mi porovnávajú, až tak dobre si ich nepamätám. Štatistiky si nevediem. Spomínam si však, že tristodeväťde­siatyštvrtý, ktorým som prekonal Vinca Lukáča v počte strelených gólov vo federálnej a slovenskej lige, som dosiahol v Košiciach z trestného strieľania. Bolo to diskutabilné, niektorí ešte potom rozoberali, ako by sa to celé malo počítať. Keď skončím kariéru a podarí sa mi zozbierať videá, tak si ich všetky rád pozriem. Budem hodnotiť a spomínať s výbornými spoluhráčmi. Nielen na góly a krásne akcie, ale aj na nevydarené zápasy. Aj tie patria k hokeju.

Beriete to ako výzvu, keď vám fanúšikovia či novinári oznámia, k akej novej méte sa blížite?
Neberiem to tak, mňa najmä baví hokej. Uvedomujem si, že sa v budúcnosti ťažko nájde hráč, ktorý by prekonal moje čísla. Chalani, ktorí majú kvalitu, totiž z ligy v určitom veku odchádzajú. Čím ďalej, tým v mladšom. A ja sa už nemám kam posunúť.

Dokedy si trúfate potiahnuť kariéru?
Kým budem zdravý a zmestím sa do zostavy – nielen kvôli menu, ale preto, že som stále platný hráč. Rozmýšľal som nad vyhlásením, že táto alebo budúca sezóna bude moja posledná, ale nemá to význam. Koniec si ťažko naplánujete. Môže prísť hneď a môže sa to aj dlho naťahovať.

Mladší spoluhráči vás zatiaľ neposielajú do dôchodku?
Volajú má báčik a niekedy mi povedia aj dôchodca. Vtipkujú, že som už na hokej pristarý. No, že by mi niekto priamo povedal, aby som už skončil, to sa ešte nestalo. Ani zo žartu.

Chutí vám hokej stále rovnako aj v turbulentnom období v Poprade?
Hokej chutí rovnako, ale hráč by sa mal sústreďovať len naň. Keď ho rozptyľujú veci okolo, je to náročnejšie. No hokeju sme všetci venovali celé svoje detstvo a je ťažké povedať si, kašlem na to a idem robiť niečo iné.

Minulý týždeň vás vymenovali za športového riaditeľa klubu. Dá sa nová funkcia skĺbiť s pozíciou stále aktívneho hráča?
Touto funkciou ma dočasne poverili do konca sezóny. Zvládnuť sa to dá, hoci je toho veľa. Z kariéry mám množstvo skúseností a v klube som dlho. Viem, ako by čo malo fungovať. Nejdem to však robiť sám, dám si poradiť od mládežníckych trénerov a od každého, kto robí niečo pre klub. Chceme popradský hokej posúvať dopredu. Mojou hlavnou úlohou je zabezpečiť športový chod klubu.

Chýba vám v bohatej kariére ešte niečo okrem zisku titulu?
Niektoré veci ma mrzia, ale už s tým neurobím nič. Takmer celú kariéru som strávil doma, poriadne som nevyskúšal zahraničie a nepresadil sa do národného tímu. Beriem to ako holý fakt. Teraz by som sa k tomu postavil už trošku inak. Tak to však v živote aj športe chodí. Nemôžete mať všetko.