Od novembrovej reprezentačnej prestávky prehrali len dva zápasy pri devätnástich víťazstvách. V nedeľu si poradili aj s minuloročným finálovým súperom Banskou Bystricou (3:1). „Najviac ma teší, že si ľudia v Košiciach opäť našli cestu na štadión. Povzbudzujú nás a my sa im odvďačujeme víťazstvami. Dúfam, že to tak bude pokračovať,“ vraví kapitán úradujúcich majstrov Marek Bartánus (28).
Čo rozhodlo súboj s Banskobystričanmi?
V úvode sme mali lepšie nohy než súper, no nevedeli sme si vypracovať vyložené šance. V druhej tretine dali hostia po našej chybe gól. Museli sme preto trošku zmeniť hru – viac sa tlačiť do bránky a zvýšiť početnosť streľby. Našťastie sa nám podarilo vyrovnať a vďaka ďalším dvom gólom sme vyhrali.
Sú vzájomné zápasy s Banskou Bystricou po vlaňajšom finále prestížnejšie?
Ku každému zápasu pristupujeme rovnako. Každý sa vie proti nám vyhecovať a snaží sa o čo najlepší výkon. Najdôležitejšie sú pre nás zápasy pred domácou kulisou.
Pasujú vám viac súboje s tímami z vrchnej polovice tabuľky alebo zo spodku?
Žiaden nie je jednoduchý. Silní zväčša bránia, bývajú to šachové partie. Našťastie ich zvládame. Slabší zase nemajú čo stratiť a tak niekedy hrajú proti nám krásny hokej. V úvode sezóny nás dokázali dostať pod tlak, ale teraz fungujeme lepšie a nestrácame s nimi body. Ťažíme z dobrej hry v strednom pásme.
Viete už, v čom bol najväčší problém na začiatku sezóny?
Nedávali sme góly a na druhej strane sme ľahko inkasovali. Pokojne sme mali na zápas štyridsať až päťdesiat striel, ale strelili sme jediný gól, čo je veľmi málo. No zlomilo sa to. Zmena trénerov bola impulzom. Teraz šliapeme ako hodinky. Tréningová morálka šla nahor, všetci tvrdo makáme. Naša hra je postavená na strednom pásme, ktoré sa snažíme zavrieť a vychádzať do protiútokov.
Viete, že ste za ostatné tri mesiace prehrali len dva zápasy?
Áno, trošku to sledujem. Viem, že sme za ten čas vyhrali osemnásť alebo devätnásť stretnutí. Pred prehrou v Banskej Bystrici sme ťahali sériu deviatich úspechov. Zase sme rozbehnutí, teší ma, že sme na prvom mieste odskočili Nitre a Zvolenu. Čaká nás však náročný víkend, v piatok hráme v Nitre a v nedeľu vo Zvolene. Dostali sme dva dni voľna, tak verím, že si všetci dobre oddýchnu, a potom prenesieme pohodu z kabíny na ľad.
S Jakubom Sujom a Jirkom Bicekom hráte spolu už od záveru predošlej sezóny. Ťažíte z toho?
S Kubom aj Jirkom si dobre rozumieme. Je skvelé, že sa nám stále darí pomáhať mužstvu gólmi aj hrou. Prajem si, aby sa nikto z nás troch, a zároveň nikto z nášho mužstva, nezranil. Potrebujeme čo najlepšie odohrať zvyšné zápasy základnej časti a už sa pomaly tešíme na play off.
Od odchodu Martina Štrbáka ste kapitán. Užívate si to?
Je to pre mňa veľká česť, najmä keď máme v kabíne starších a skúsenejších hráčov než som ja – napríklad Jirka Biceka či Peťa Bartoša. Veľmi si ich vážim. Pre céčko cítim väčšiu zodpovednosť za mužstvo. Najmä, keď vidím, že chlapci potrebujú pomôcť – či už na ľade alebo slovne v kabíne.
Päťročná dcérka Amy bola vždy váš verný a náročný fanúšik. Neťahá ju to aj na ľad?
Chodí na gymnastiku, mamina jej hokej zakázala. No malý Alexei už bude mať dva roky a hokej ho baví čoraz viac. Doma chce nosiť hokejovú čiapku aj bundu a pravidelne búcha po televízore, keď v ňom vidí šport. Azda ho nerozbije (smiech).
Od začiatku sezóny ste boli na oboch reprezentačných akciách. Veríte v účasť na MS?
Veľmi rád by som sa tam dostal, ale ešte je to veľmi ďaleko. Poteší ma každá pozvánka do národného tímu. Snažím sa v každom zápase hrať tak, aby som pomohol svojmu mužstvu. Som vďačný trénerovi Cígerovi, že ma po štyroch rokoch pozval opäť do reprezentácie. Snažil som sa ukázať v čo najlepšom svetle a mal som z toho dobrý pocit.