Užíva si, že je terčom vtipov
Do Tipsport ligy vletel ako raketa. Krátko pred koncom prvej polovice základnej časti je v Skalici tretí najproduktívnejší hráč. V 25 stretnutiach nazbieral na čerstvých sedemnásť rokov (narodeniny oslávil 28. októbra) veľmi solídnych dvanásť bodov za päť gólov a sedem asistencií. Marián Studenič si za prvý tím Skalice po prvý raz zahral už v minulej sezóne – za odmenu za parádne štatistiky v dorasteneckej lige (nastrieľal 40 gólov) nastúpil v poslednom kole. V auguste sa po Memoriáli Ivana Hlinku zapojil do prípravy prvého tímu a postupne sa z tretieho útoku prepracoval až do prvého k skúsenému Renému Školiakovi. Na ľade dostáva veľký priestor a pravidelne hráva aj v presilovkách.
„Je to pre mňa veľká škola. Veľmi si to vážim. Vždy sa snažím zo seba dostať všetko, aby som si udržal dôveru trénerov, vedenia aj spoluhráčov. Už som si zvykol na extraligové tempo, o to je to pre mňa jednoduchšie. Viem, že najväčšie nedostatky mám v obrannej činnosti. Snažím sa na tom pracovať,“ tvrdí rodený Skaličan, ktorý sa naučil korčuľovať už v dvoch rokoch. Lásku k hokeju zdedil po otcovi, ktorý bol brankár.
Hoci dostáva veľkú šancu, hlavu rozhodne nemá v oblakoch. Dobre vie, čo všetko ho ešte čaká, kým sa mu splní sen – živiť sa hokejom.
Foto: SITA, Martin Medňanský
„Presne viem, čo chcem v živote dosiahnuť. Snažím sa podľa toho aj správať,“ hovorí a povedané rozmení na drobné: „Chcem sa živiť tým, čo ma baví a byť v hokeji úspešný. Čaká ma však ešte veľmi dlhá cesta. Stále potrebujem ešte aj poriadnu dávku šťastia a veľmi si želám, aby sa mi vyhýbali vážne zranenia. Spoluhráči mi zdôrazňujú, aby som stál nohami pevne na zemi, poctivo na sebe pracoval a neuspokojil sa s tým, že som už niečo dosiahol. A myslel aj na zadné vrátka, neflákal školu.“
Jeden z najskúsenejších mužov v skalickej kabíne Miroslav Zálešák priznáva, že sa mu mladučký spoluhráč pozdáva. „Má ťah na bránku, rýchlosť, kusisko talentu. Je skromný. To, že dostáva šancu po boku skúsených spoluhráčov, je obrovská výhoda. Môže z nej vyťažiť. Keďže je dosť tichý, stáva sa celkom často terčom rôznych vtípkov v kabíne. Zvláda to však bez problémov,“ hovorí niekdajší slovenský reprezentant so skúsenosťami z NHL.
„Som najmladší, tak si to väčšinou odnesiem ja. Som rád, že si ma zobrali pod krídla a občas si zo mňa vystrelia,“ potvrdzuje so smiechom Studenič. Minulý týždeň odohral dva zápasy aj za dvadsiatku. Práve na šampionáte hráčov do 20 rokov by rád urobil ďalší veľký krok v ústrety úspešnej kariére.
Hokej miluje, spoluhráčov nepočúva
Hoci má len šestnásť, sebavedomie mu nechýba. Tínedžer Samuel Buček rastie v hokejovej Nitre popri skúsených harcovníkoch Jozefovi Stümpelovi, Dušanovi Milovi či Jurajovi Štefankovi. Okrem slovenskej najvyššej súťaže si v štyroch dueloch vyskúšal aj atmosféru prestížnej Ligy majstrov. „Starší hráči sa mi snažia poradiť, ale priznávam, občas ich nepočúvam. Súvisí to s mojou povahou. Bývam často tvrdohlavý a nenechám si do hry príliš hovoriť. Uvedomujem si, že sú skúsenejší a sčasti si nechám dohovoriť,“ tvrdí 16-ročný útočník.
V aktuálnej sezóne odohral za Nitru 21 zápasov, zaznamenal jeden gól a tri asistencie. „Som vďačný za túto šancu a v každom striedaní idem naplno. Seniorský hokej je silovejší a hrá sa viac hlavou. Sú tam vyzretejší hráči, ktorí nehrajú na náhodu. V juniorke je to živelnejšie, veľa sa korčuľuje,“ doplnil.
Rozdiely v oboch kategóriách pociťuje na vlastnej koži. Nastupuje aj za reprezentačnú osemnástku. „Keď prídem do svojej kategórie, akoby som hral o pár úrovní nižšie. Všetko sa mi zdá pomalšie. Mužský hokej mi dá určite viac, hoci nastúpim len na pár striedaní. Sú to značné skúsenosti,“ vraví rodák z Nitry.
Foto: SITA, Martin Havran
Prvýkrát stál na korčuliach v štyroch. „Doma som si obul sestrine kolieskové korčule – a to bol impulz pre otca, aby ma zobral na zimný štadión. Na začiatku som skôr vyvolával potýčky a strkal do ostatných detí. V ôsmich som sa naučil jednu kľučku, ktorou som prechádzal celé klzisko a strieľal góly. Hokej milujem a je pre mňa prvoradý. Celá rodina sa mi prispôsobuje, rodičov to stálo kopec peňazí či voľného času. Snažím sa im to vrátiť,“ dodáva.
V nitrianskej kabíne sa ho na začiatku ujal Juraj Štefanka. „Chcel som mu pomôcť, aby sa cítil dobre. Teraz si už ide skôr vlastnou cestou. V kabíne je pozorovateľ, ale nepôsobí utiahnuto. Je dobrý na puku, má šikovné ruky a vie dať gól. Potrebuje ešte zlepšiť taktický pohyb na ľade,“ myslí si 39-ročný zakončovateľ.
Podľa najproduktívnejšieho nitrianskeho hokejistu (9+14) je dôležité, aby mladí hokejisti dostávali šancu. Vystríha ich však pred pohodlnosťou. „Talent má, ale musí na sebe ďalej pracovať, aby sa niekam dostal. Je na ňom či využije svoj potenciál. Nemôže sa uspokojiť a musí si dávať pozor, lebo talentov, ktorí už nehrajú hokej, je dostatok,“ konštatuje Štefanka.
Kvalitu má, potrebuje guráž
V najvyššej súťaži už odohral 47 stretnutí. Stále ho však možno považovať za talentovaného mladíka. Osemnásťročný Andrej Hatala si skúsenosti so seniorským hokejom užíva už tretiu sezónu v trenčianskej Dukle.
Do mužstva prišiel už v šestnástich. „Predošlé roky som bol vekom ešte dorastenec, často som pendloval medzi seniormi, juniormi a dorastom. Rozdiel v rýchlosti medzi týmito kategóriami je obrovský. U seniorov sa hrá agresívnejšie a mám o dve až tri sekundy na všetko menej času. Teraz hrávam pravidelnejšie a túžim medzi mužmi zotrvať celú sezónu,“ praje si talentovaný obranca. Pod trénerským tandemom Ján Kobezda, Marcel Hanzal pôsobil už v minulosti, čo mu dodáva potrebné sebavedomie. „Pred sezónou mi povedali, že dostanem šancu a je len na mne, ako sa jej chopím. Hoci som v tíme stále najmladší, moja pozícia sa postupne mení. Puky po tréningu však nosím stále,“ dodáva.
Foto: SITA, Tomáš Somr
Hoci budúci rok ho čaká skúška dospelosti, hokej je v jeho osobnom rebríčku na prvom mieste. „Chcem sa ním živiť, a preto dávam doň všetko. Snažím sa počúvať aj starších hráčov, s ktorými mám výborný vzťah. Vždy mi poradia a pomôžu. Najviac sa o hokeji i živote bavím s Richardom Pavlikovským,“ prezrádza študent Piaristického gymnázia v Trenčíne.
Skúsený obranca Richard Pavlikovský prišiel do Trenčína pred začiatkom ročníka zo Znojma. Šikovného mladého hokejistu si pochvaľuje.
„Už v mladom veku má medzi seniormi niečo odohraté. Je zodpovedný a nechýba mu úsilie, čo je dôležité. Myslím, že je na dobrej ceste, aby sa presadil vo veľkom hokeji. Má výborný pohyb, je kvalitne pripravený po fyzickej i korčuliarskej stránke. Možno by ešte mohol mať viac guráže a ukázať všetkým, že teraz prišiel jeho čas,“ tvrdí 40-ročný Pavlikovský.
Spolu s o dva roky starším spoluhráčom Róbertom Petrovickým patria k lídrom, ktorí sa snažia talentovaných hráčov usmerniť a odovzdať im svoje bohaté skúsenosti.
„To, že mladíci dostávajú šancu v Tipsport Lige, je výborné. Veľa z nich si to akoby neuvedomovalo. Je to možnosť, ako sa odraziť do európskeho hokeja. Venujú sa tomu odmalička a môžem im to priniesť aj finančnú návratnosť. Hokejový život je krátky, treba na to myslieť,“ uviedol.
Zažil zázračné zlomové leto
S hokejom začal v štyroch rokoch. Odmalička je verný zvolenským farbám a už od siedmeho ročníka bojuje o svoj sen a hokejovú budúcnosť s o rok staršími chalanmi.
Meno Michala Ivana výraznejšie zarezonovalo v hokejových kruhoch začiatkom októbra, keď nastúpil za Zvolen v stretnutí 8. kola proti Martinu. Premiéru v najvyššej slovenskej súťaži si odbil v nižšom veku než hviezdny Marián Gáborík. S 15 rokmi, 10 mesiacmi a 14 dňami sa stal najmladším hráčom v súťaži za uplynulé dve desaťročia.
„Ešte by mal hrať za dorast a vidíte, už má desať štartov za áčko. Samozrejme, je to len začiatok. Dostal šancu, no nesmie sa uspokojiť. Postupne sa do toho dostáva. Hrať o dve kategórie vyššie totiž vôbec nie je ľahké. Základom je hrať čo najjednoduchšie,“ tvrdí o nádejnom mladíkovi kapitán mužstva spod Pustého hradu Michal Juraško.
Foto: slovakprospects.com
Vedenie Zvolena si člena reprezentačnej sedemnástky vytiahlo do prvého mužstva už v lete. S tímom absolvoval letnú prípravu na suchu aj tréningy na ľade.
„To, že ma zavolali do prípravy, ma prekvapilo ešte viac, ako že som neskôr v lige nastúpil. V jeden letný piatok povedal generálny manažér Milan Čanky môjmu otcovi, že sa mám v pondelok hlásiť na tréningu prvého mužstva. Bol to riadny šok. To, že ma nasadia v lige, som už tušil, i keď som nevedel, kedy sa to stane a koľko šancí dostanem. Teraz zbieram ohromné skúsenosti,“ hovorí Ivan skromne.
Zatiaľ odohral v lige desať stretnutí bez bodového zápisu. „Môžem ho pochváliť, je skromný a vnímavý. Počúva trénerov i nás starších hráčov. Na dnešné pomery je až veľmi slušný. Aj preto mu prajem, nech sa mu darí,“ chváli spoluhráča Juraško. Ivan priznáva, že zahrať si v najvyššej súťaži bol jeden z jeho prvých snov. Teraz túži po majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov. Práve skúsenosti, ktoré pomaličky zbiera medzi mužmi, mu v tom môžu výrazne pomôcť.
„V lige sa odo mňa zatiaľ nečaká nič veľké, ale musím na sebe tvrdo pracovať a postupne dokázať, že som si šancu ozaj zaslúžil. V juniorke už cítim zodpovednosť, že som hral v extralige a mám nejaké skúsenosti – musím ich prenášať na ľad a niektorým chlapcom už aj poradiť,“ dodáva Ivan.
Načítavajú sa športové výsledky...