„V hlave mám uložené spomienky na všetky tituly. Každý jeden bol výnimočný. Najkrajší je vždy ten posledný, lebo si ho práve vychutnávam,“ konštatoval s pokojným hlasom košický veterán.
Aká tŕnistá bola cesta k piatemu majstrovskému titulu?
Stať sa majstrom republiky je vždy náročné. Sezóna bola mimoriadne dlhá. Boli v nej víťazstvá i pády. Premiérovo sme si vyskúšali Ligu majstrov, museli sme sa vysporiadať so zmenou trénera a obrovským tlakom, ktorý bol na nás vyvíjaný od štvrťfinálovej série s Piešťanmi. Zvládli sme to a teraz môžeme oslavovať.
Čo bolo rozhodujúce v šesťzápasovej finálovej sérii s Banskou Bystricou?
Dôležité bolo, že sme dokázali doma udržať neporazenosť. Aj keď súper po dvoch domácich dueloch stav série vyrovnal, nezlomili sme sa. Zvíťazili sme v kľúčovom piatom zápase na vlastnom klzisku. V šiestom stretnutí sme hrali trpezlivo a po druhom strelenom góle sme už verili, že to dotiahneme do víťazného konca.
V čom boli Banskobystričania najnepríjemnejší?
Hrali náročný fyzický hokej. V poslednom zápase im možno už chýbali aj sily. Únava sa u všetkých poriadne stupňovala. Navyše, odohrali náročnú semifinálovú sériu s Nitrou. Sme radi, že sme to ukončili v Banskej Bystrici. Nechcem si ani predstaviť rozhodujúci siedmy duel na našom klzisku. To by boli veľké nervy.
Aké pocity prežívate bezprostredne po poslednom finálovom zápase?
Momentálne cítim veľkú úľavu. Celú sezónu makáte, aby ste vyhrali jej posledný zápas. O tom je celý šport. Košice majú vždy najvyššie ambície. Stanovili sme si ciele, ktoré sme naplnili. Máme titul, čo je úžasné.
Vo finále si vaša formácia na krídle s Gabrielom Spilarom a Richardom Jenčíkom nepripísala ani jeden kanadský bod. Čomu to pripisujete?
Play off a finále nie je o jednom útoku. Máme 22 kvalitných hokejistov, z ktorých môže každý rozhodnúť. Už počas sezóny som hovoril viacerým chlapcom, že ich čas ešte len príde. Našu formáciu si súperi viac strážili. Mám už aj svoje roky. Keď som bol mladší, niektoré veci by som zahral inak. V tímovom športe to je vždy o kolektíve, nie jednotlivcoch.
Košice sa ôsmy raz v rade prebojovali do finále extraligy. Kde sa skrýva tajomstvo úspechu?
Je to práca vedenia klubu. Pán Bakoš vie do mužstva priniesť kvalitných hráčov, ktorí vynikajú nielen na ľade, ale rýchlo zapadnú aj do kolektívu. Dôležité je, že si dokážu osvojiť ciele a filozofiu klubu.
Čo by ste vyzdvihli na tomto majstrovskom kolektíve?
Boli tu veľké osobnosti, ktoré svoje individuálne majstrovstvo podriadili v prospech celého mužstva.
Za ostatných osem rokov oslavujete titul piatykrát. Dokážete si ich stále rovnako vychutnať?
Oslavy sú krásne vždy. Nech má človek dvadsať či štyridsať. Priznám sa, že k najväčším zabávačom istotne patriť nebudem. Mám rád svoj pokoj, pri ktorom si to pekne užijem.
Ako hodnotíte úroveň slovenskej extraligy? Zvýšila by sa vstupom bratislavského Slovana?
Z roka na rok je súťaž vyrovnanejšia. V tomto ročníku bolo minimálne päť kvalitných mužstiev, ktoré mohli bojovať o titul. Keby prišiel Slovan, liga bude ešte atraktívnejšia. Aj košickí diváci by sa tešili na súboje s odvekým rivalom.
Na začiatku ďalšej sezóny budete mať 42 rokov. Plánujete pokračovať vo vašej bohatej kariére?
Po fyzickej stránke sa cítim vynikajúco. Nikdy som nič neoklamal, staral sa o svoje telo, ktoré mi to teraz vracia. Verím, že vydržím minimálne ďalší ročník.
Kde nachádzate motiváciu na každodenný hokejový chlebíček?
V rodine – manželke a deťoch. Keď ráno vstanem a vidím usmiate deti, nabíja ma to neskutočnou energiou a stále ťahá dopredu. Celá rodina a najmä manželka Veronika sa stará o moju pohodu, za čo som všetkým nesmierne vďačný.