V drese materského klubu získal štyri tituly (2008/09 – 2010/11 a 2013/14) a teraz túži pridať ďalší. „Každé finále je krásne a výnimočné. Celú sezónu hráme hokej práve preto, aby sme mohli v závere zabojovať o titul,“ tvrdí 30-ročný hokejista.
Sledovali ste v nedeľu siedmy semifinálový zápas medzi Nitrou a
Banskou Bystricou?
Áno, taký dôležitý zápas si väčšinou nenechám ujsť. Obe mužstvá
hrali opatrne, nevypracovali si veľa šancí. Rozhodlo väčšie odhodlanie,
túžba a bojovnosť Banskobystričanov. Nakoniec sa na ich stranu priklonilo
i šťastie. Hokejovejšia sa mi totiž zdala Nitra.
Čo je najväčšia zbraň vášho finálového súpera?
Finálová séria nebude vôbec jednoduchá. Taká nie je nikdy. Neočakávam
žiadne strelecké hody. Banskobystričania sú obrovskí bojovníci. Do klubu
sa vrátilo viacero odchovancov a túžia po úspechu pre mesto. Mužstvo majú
vyskladané kvalitne – solídny útok i obranu a aj ich tretí brankár
ukázal v semifinále kvalitu. Pokúsime sa ho dostať pod paľbu a tlak. Dať
mu hneď v prvom zápase nejaké góly, aby pocítil, že to nebude mať
jednoduché. Nech sa trochu rozklepe.
Pred finále ste si oddýchli, súper mal kratučkú prestávku. Čo
býva pre finalistu výhodnejšie?
Mne vždy viac pasoval odddych. Chalani si tak aspoň doliečia drobné
zranenia. Po sedemzápasovej sérii vás vždy niečo bolí a úlohu hrá aj
únava. Nie vždy však platí, že zvíťazí ten, kto mal dlhší oddych.
V Banskej Bystrici vládne hokejová eufória. Ako ju
pribrzdíte?
Už to, že postúpila do finále, je pre Banskú Bystricu veľký úspech.
V meste ozaj panuje eufória. My sme však na to pripravení. Vlani sme hrali
s Nitrou, kde to bolo podobné. Veľa napovie už prvý zápas.
Čaká vás už ôsmy boj o titul. Je pre vás finále stále
výnimočné?
Samozrejme, každé jedno finále je krásne. Celú sezónu hráme hokej práve
preto, aby sme mohli v závere zabojovať o titul. Je to najkrajšia časť
roka. Všetci diváci a aj my hokejisti si to užívame. Extraligu vtedy sleduje
najviac ľudí. Finále nikdy neomrzí, nezovšednie.
Pamätáte si všetkých osem?
Možno netrafím presné výsledky, ale dvojice a víťaza si pamätám
(smiech). Moje prvé finále sme prehrali po boji so Slovanom 3:4 na zápasy.
Potom prišiel zlatý hetrik – Skalicu aj Slovan sme zdolali 4:2, Poprad 4:1.
V poslednej sezóne Slovana v extralige sme s ním prehrali doma siedmy
zápas v predĺžení, potom sme nestačili na Zvolen – 1:4 a vlani sme
vyhrali nad Nitrou 4:3. (pozn. Richard Jenčík si presne pamätal všetky
finálové série)
Ktoré z finále ostane pre vás najpamätnejšie?
Pre fanúšikov boli vždy najemotívnejšie súboje so Slovanom. Medzi klubmi
vládla najväčšia rivalita. To sme si užívali aj my hráči. Každý titul
však mal čosi do seba. So Skalicou sme ho získali po desiatich rokoch,
s Popradom zas zavŕšili majstrovský hetrik. Zdolať Slovan bolo tiež
parádne. Ťažko niektorý titul povýšiť nad ostatné.
