Graňák: Do Ostravy sa chcem vrátiť, ale isté miesto nemám

Na konte má deväť účastí na seniorských MS a teraz by ich počet rád zaokrúhlil na desať. „Týždeň som nehral hokej, ale v pondelok som bol na ľade. Na prípravu sa teším. Všetkých chalanov veľmi dobre poznám. Partia bude dobrá, ako vždy. Musíme to len vyladiť aj hokejovo,“ naznačuje 31-ročný obranca.

Príprava na MS potrvá až päť týždňov. Nie je to pre vás pridlho?
Ani nie. Sezónu som začal neskôr a keďže sme nepostúpili do play off, nebola taká dlhá, ako som bol zvyknutý z minulosti. Mám chuť trénovať a hrať zápasy. Nemám s tým najmenší problém. Azda každý, kto sem príde, je nastavený na to, že by chcel ešte dva mesiace hrať hokej.

Ako sa cítite herne?
Ani ku koncu sezóny ešte neboli moje výkony úplne optimálne. Prechod zo Švédska do Švajčiarska bol dobrý krok a pomohol mi. Spočiatku to bolo pre mňa náročné fyzicky aj tým, že som šiel do rozbehnutého stroja. Pripravoval som sa v posilňovni a po dvoch týždňoch na ľade som šiel do švédskej ligy. Zatiaľ som neodohral toľko zápasov, ako som bol v minulosti zvyknutý. O to viac sa teším. Bodaj by môj výkonnostný vrchol prišiel v máji.

Zdravotne ste na tom ako?
Cítim sa dobre, čo je správny základ, aby som mohol podávať adekvátne výkony.

Počtom štartov v reprezentácii ste najskúsenejší z aktuálneho výberu. Cítite sa byť lídrom?
V prvom rade sa sústreďujem najmä na vlastné výkony. Všetci sa navzájom poznáme dlhé roky. Potom vám to ani nepríde, či je niekto súčasťou partie kratšie alebo dlhšie.

Vnímate väčšiu konkurenciu v mužstve ako po minulé roky?
Len teraz som sa do prípravy zapojil, ale viem, ktorí chalani už sú tu. Všetci cítime, že záujem o MS v Česku je medzi nami hráčmi veľký. Kto si pamätá šampionát v roku 2004 vie, aká tam bola atmosféra. To je veľká motivácia pre všetkých. No to je len dobré, že je väčšia konkurencia. Všetci sme kamaráti, ale aj konkurenti. Športová rivalita medzi nami musí byť.

Spomenuli ste majstrovstvá sveta v Česku spred jedenástich rokov. Aké máte na ne spomienky?
Práve na Ostravu mám najsilnejšie spomienky. Boli to moje prvé majstrovstvá sveta, navyše s výbornou kulisou. Neviem, či som odvtedy hral v lepšej atmosfére. Zároveň sme mali veľmi dobré mužstvo a len krok nás delil od medaily. Rád by som sa tam vrátil. Momentálne sa však necítim tak, že by som mal isté miesto. Obzvlášť po takejto sezóne.

S Fribourgom, kam ste zamierili z Linköpingu, ste nepostúpili do play off. Zavládlo v klube veľké sklamanie?
Vraj šlo o jednu z najhorších sezón v klubovej histórii. Nič im nevychádzalo podľa predstáv. Keď som prišiel v januári do klubu, boli sme predposlední. Takmer sme sa dotiahli na play off, strácali sme naň istý čas len tri body. Bolo to však náročné a v každom zápase sme museli vyhrávať. Keď sme stratili šancu na vyraďovacie boje, šla úroveň našich výkonov trochu dole – asi úmerne s motiváciou. Oveľa zaujímavejšie aj jednoduchšie je hrať v play off, než o záchranu. Z môjho pohľadu som však najmä rád, že som sa mohol vrátiť naplno do hokeja. Na jeseň som mal obavy, ako to so mnou bude. Dlho som sa necítil tak, aby som mohol hrať hokej na dovtedajšej úrovni. Teraz mám novú motiváciu, nový cieľ – reprezentáciu.

Vrátite sa do klubu aj v budúcej sezóne?
Asi nie. Rozlúčili sme sa v dobrom, ale klub má pod zmluvou troch cudzincov, hrať môžu len štyria a posledné miesto chce využiť pre centra.

Kam vás to ťahá?
Ak by som dostal nejakú zaujímavú ponuku, bral by som ju. Nie som typ, ktorý by chcel veľmi vyčkávať. Minulá sezóna bola v tomto výnimočná, keďže som nebol zdravotne v poriadku. Už viem, v ktorej súťaži sa hrá akým štýlom. Asi najviac mi sedela KHL, ale životný štýl je mi bližší inde. Som však otvorený všetkým možnostiam. Vo Švajčiarsku bolo úžasné vrátiť sa po každom zápase domov a spať vo vlastnej posteli. Na to sa veľmi ľahko zvyká.

V čom vám pasovalo Švajčiarsko viac než Švédsko?
Dostával som viac príležitostí v situáciách, ktoré sú mi blízke. Mal som stáleho spoluhráča a svoju pozíciu. V Linköpingu som nemal stále miesto v zostave, posúval som sa hore, dolu.

Bolo náročné zvyknúť si po rokoch v Moskve na život vo Švajčiarsku?
Ani som si tam zvykať nemusel. Za dva dni som sa cítil ako doma. Mesto nebolo veľké, prostredie krásne a chalani úplne bezproblémoví. Životný štýl mi zapasoval veľmi rýchlo. Dlhšie mi trvalo zvyknúť si na herný štýl – jednoduchší, po vzore Kanady.

Počuli ste už Pieseň pre smutného hokejistu od Jaromíra Nohavicu? Ako sa vám páči?
Nohavicu a jeho pesničky mám rád. Kto pozná jeho tvorbu, vie aké texty od neho môže očakávať. Treba ich brať s nadhľadom. Je to na pobavenie. Viem, že v Ostrave by mal Nohavica pre nás odohrať koncert. Moja úloha je teraz dostať sa do tímu. Ak tam budem, potom sa na koncert môžem tešiť.