Foto: SITA, Martin Havran
Martinčania po dvoch vysokých porážkach u súpera 2:9 a 2:6 zodvihli hlavu. V treťom štvrťfinálovom zápase – prvom domácom – zvíťazili 4:1. Veľkú zásluhu na tom mal Tomáš Török, ktorý zaznamenal jeden gól a dve asistencie.
„Prvý gól v extralige som strelil v Piešťanoch. Pripomína mi to puk, ktorý mám vystavený vo vitríne. Premiérový zásah v play off mi ostane v spomienkach,“ tvrdí 19-ročný krídelník. Pred osobnými štatistikami uprednostňuje tímový úspech.
„V úvodnom domácom zápase sme na nich vybehli, čo nečakali. Napádali sme obrancov a dohrávali súboje. Chceli sme v tom pokračovať aj v ďalšom stretnutí, ale nešlo to. Nálada v kabíne však nie je porazenecká. Do Nitry pôjdeme s odhodlaním uspieť a vrátiť sa domov, najmä kvôli fanúšikom,“ dodal.
Odchovanec Martina prišiel do mužstva pred koncom základnej časti z juniorského tímu Slavie Praha. „Snažím sa využiť príležitosť, ktorú som dostal. Medzi juniormi je to o korčuľovaní, chýba tam myšlienka. Teraz hrám proti vyzretejším hráčom, ktorí majú skúsenosti aj z NHL,“ uviedol syn martinského kormidelníka Jaroslava Töröka, niekdajšieho slovenského reprezentanta. Aké je to pôsobiť pod vedením otca?
„Pekné, ale zaväzujúce. Pri prestupe som vedel, že budem pod jeho prísnym dohľadom. Bral som to ako výzvu. Na tréningoch i v každom striedaní sa snažím potvrdiť, že tu nehrám kvôli nemu. S otcom sa o hokeji často rozprávame aj doma. Zobral som si jeho bývalé číslo 26. Verím, že budem mať minimálne takú úspešnú kariéru ako on.“
Štyridsaťtriročný martinský kormidelník ohľady na svojho syna neberie. „Beriem ho ako každého iného hráča. Po chybe mu vždy hlasnejšie dohovorím. Som rád, že v mladom veku načuchol do veľkého hokeja. Ešte viac ma teší, že za staršími hráčmi nezaostáva,“ uviedol Jaroslav Török. Menej ho už teší skutočnosť, že jeho zverenci budú v nedeľu v Nitre bojovať o udržanie sa v sérii.
„V porovnaní so základnou časťou nám chýbajú štyria stabilní obrancovia a poklesla aj forma brankárov. Ich percentuálna úspešnosť v play off je veľmi nízka. Zbrane však neskladáme. Posledný krok býva najťažší a Nitre ho určite neuľahčíme,“ uzavrel.