„Zápas bol náročný na psychiku, keďže sme v tabuľke dole a snažíme sa vybojovať si aspoň deviate miesto. Navyše sme hrali s našim priamym konkurentom. Duel mal hektický priebeh. Dva góly, ktorými Trenčania vyrovnali na štyri štyri, boli ako zo zlého sna,“ vraví obranca Žiliny Miroslav Ďurák.
Zdôrazňovali ste si pred zápasom proti Trenčínu jeho dôležitosť?
Som v tíme len týždeň a pred oboma zápasmi, ktoré sme odvtedy odohrali, sme si vraveli, že pre nás už je každý jeden existenčný. Tréneri kládli na duel proti Trenčínu veľký dôraz. Snažili sme sa hrať jednoducho, tlačiť sa do bránky, streliť nejaké góly. Dostali sme štyri, čo je veľmi veľa. Potom sa príliš nadrieme na víťazstvo. Nakoniec sme však strelili šesť a víťazstvo chutilo o to viac.
Ako chutil váš víťazný gól?
Som najmä rád, že sme vyhrali. Gól bol pre mňa len bonus navyše. Prišiel som do klubu pomôcť chlapcom k víťazstvám a cením si, že som teraz prispel k úspechu aj gólom. Maťo Valášek ma pekne našiel, prestrelil som všetko pred sebou. Mal som pri góle aj kopec šťastia.
K Žilinčanom ste sa pripojili len pred týždňom. Do akej kabíny ste prišli?
Chalani chcú tvrdo pracovať, ale keď ste poslední, neveríte si a nervozita vás poznačuje. Mužstvo potrebuje pár víťazstiev. Začiatok sezóny mala Žilina dobrý, ale potom prišiel útlm a tímu nepomohla ani výmena trénerov. Každý nový kouč sa snaží vraziť mužstvu svoju hernú pečať, a to určitý čas trvá. Musíte nájsť spoločnú reč. Aj teraz sa prispôsobujeme zmene, ale v klube ostal Maťo Groma, ktorý dobre pozná situáciu i hráčov.
Na deviaty Martin strácate bod a na ôsmy Trenčín tri. Uspokojí vás po skončení základnej časti aj deviate miesto alebo len ôsme? Treba byť skromný. Deviate miesto bude zadosťučinením a ôsme by bolo bonus navyše.
Prečo ste počas rozbehnutej sezóny zamierili do trápiacej sa Žiliny?
Najmä preto, že zázemie v klube funguje nad slovenské športové pomery. Klub má voči hráčom vyrovnané všetky záväzky. Hokejista by nemal riešiť to, kedy dostane výplatu a ako zaplatí splátku za hypotéku, ale len vlastné výkony. Druhý dôvod je, že v tíme poznám viacero chalanov. V klube o mňa mali záujem a prehovorili ma.
V Poľsku, kde ste si obliekali dres Tychy, to po finančnej stránke nefungovalo?
Všetko tam fungovalo, ako malo, len som mal smolu, že som sa hneď na začiatku sezóny po zákernom faule zranil a dlho som maródoval. Po zranení som trošku urýchlil návrat, mužstvo bolo prvé a už som preň nebol taký potrebný. Preto sme sa dohodli na ukončení spolupráce. Som však rád, že som tam mohol byť, zažil tamojšiu atmosféru a prajem chalanom, aby dotiahli sezónu do úspešného konca.
Predošlú sezónu ste strávili v Rouene, s ktorým ste získali aj titul. Prečo ste nepokračovali vo Francúzsku?
V Rouane bolo všetko výborné. Ide o top európsky klub, kde všetko vynikajúco funguje. No manželka dostala na Slovensku prácu a tak som bol vo Francúzsku sám. Chcel som pôsobiť bližšie k domovu, preto som išiel do Poľska. Teraz som vďačný, že môžem hrať v Žiline a keď potrebujem, odbehnem si domov.