„Neviem presne, koľko bolo do konca. Obišiel som bránku. Keď som obišiel aj obrancu, obzrel som sa za seba a už som len chcel vystreliť. Podarilo sa a som šťastný. Chlapci naskákali na mňa, ani neviem, čo sa presne dialo. Taký som bol unavený,“ súkal zo seba prvé pocity šťastný dvojgólový strelec Košíc.
„Po dráme nám to vyšlo, ale musíme zostať pri zemi. Oslavy budú trvať len do polnoci,“ pripomenul starú hokejovú pravdu.
V pondelok sa v Košiciach hralo v sumáre piatich stretnutí zrejme najlepšie finále. Hra mala spád od začiatku do konca. Strelci sa činili, ale brankári ešte viac. Trikrát zvonila žŕdka na strane Slovana, raz na košickej. Okrem toho sa hralo veľa presiloviek. Košičania dokonca dvakrát nevyužili početnú prevahu o dvoch mužov.
„Tých žŕdiek bolo dosť, už to vyzeralo, že sme urazili šťastenu, ale hrali sme do konca a vyplatilo sa. Chvalabohu za to,“ pripomenul Zálešák.
Konštrukciu bránky spomedzi slovanistov trafil obranca Peter Frühauf. Ak by dal gól, mohli ísť hostia po druhej tretine do šatne s náskokom.
„Mali sme šance, ale nevyužili sme ich. Bolo to otvorené od začiatku do konca, aj pred predĺžením. Pred rozhodujúcim gólom Košíc sme mali podobnú šancu aj my, ale Kukumbergovi to nepadlo. Ideme však ďalej. Pred nami je šiesty zápas a my sme stále v hre. Tak to treba brať,“ vravel Frühauf.
A ako sa dá čo najlepšie pripraviť na šieste finále? V prípade Slovana najdôležitejší zápas sezóny? „Treba sa dobre vyspať, vyčistiť si hlavu a najmä veľa oddychovať. Pokúsime sa ešte raz vrátiť finále do Košíc,“ dodal Frühauf.