V súboji o prvenstvo rozhodli medzi vami a Marekom Hamšíkom tri body. Čo to znamená?
Jeden hlas…
To hovorí o vyrovnanosti slovenskej špičky.
Veľa chalanov nastupuje v dobrých kluboch. Uspieť v takej konkurencii, akú máme na Slovensku, nie je preto jednoduché. Mne sa to podarilo a som za to veľmi šťastný. Osobne som však počítal skôr s tým, že budem druhý a vyhrá Marek Hamšík. O to viac ma to prekvapilo.
V čom bol uplynulý rok iný, ako tie predošlé dva, keď ste nevyhrali?
Ťažko povedať, na to by vedeli lepšie odpovedať hlasujúci. Ja som sa len snažil ísť do každého zápasu naplno a podať čo najlepší výkon. Sezóna mi vyšla nad očakávania a aj to možno ovplyvnilo kompetentných. Roky predtým som nepodával najlepšie výkony, a preto som si nezaslúžil vyhrať.
V nedeľu ste získali trofej pre víťaza Ligového pohára, v pondelok pre najlepšieho futbalistu Slovenska. Je v tom istá symbolika?
Získať dve trofeje v priebehu dvoch dní nie je také obvyklé. O to viac ma to teší. Aj preto, že som mužstvu pomohol gólom k veľkému úspechu.
Stihli ste aj oslavy s tímom?
Po zápase sme leteli z Londýna späť do Liverpoolu, kde sa oslavovalo, no keďže o pár hodín som ma čakal presun na Slovensko, zostalo to všetko v miere.
Z osláv sa odchádzalo asi ťažko…
Veľmi ťažko. Na túto trofej sme totiž veľmi dlho čakali. Zápas sa však hral tesne pred reprezentačným zrazom, takže takmer celý tím sme sa v pondelok rozišli a každý sa vybral do svojej krajiny. Po sezóne si hádam všetko ešte vynahradíme, navyše sme vo štvrťfinále FA-Cupu a bojujeme o Ligu majstrov, takže dôvodov na radosť hádam ešte bude dosť.
Čaká vás ďalšia oslava po triumfe v ankete Futbalista roka?
V stredu máme zápas v Turecku, takže na žiadnu párty nie je čas (úsmev).
Kedy ste vlastne prileteli na Slovensko?
Iba pár hodín pred slávnosťou. Posledné dni som mal extrémne hektické a bude to tak pokračovať aj ďalej. V utorok letíme do Turecka, v stredu je zápas a hneď po ňom sa vraciam do Liverpoolu, kde sa musím pripraviť na sobotňajší duel proti Arsenalu. Za tento týždeň sa tak asi viac nalietam, ako strávim času na zemi.
Vyrovnali ste v počte ocenení pre Futbalistu roka Dušana Tittela. Je to pre vás motivácia, aby ste na budúci rok získali trofej po štvrtý raz?
Samozrejme, ale závisí to od veľa vecí – zdravotného stavu, šťastia, formy. Ale aj od toho, ako sa bude dariť klubu či reprezentácii. Určite sa však o to pokúsim.
Trikrát uspeli v ankete len obrancovia, znamená to, že na Slovensku máme lepších hráčov v defenzíve ako útočníkov?
To by som asi netvrdil, je to veľmi individuálne. V reprezentácii však hráme hlavne zo zabezpečnej obrany, takže asi preto my obrancovia o niečo viac vynikneme.
Bol rok 2011 najlepším vo vašej kariére?
Dúfam, že ten najlepší, ma ešte len čaká, hoci tento bol skvelý, najmä preto, že som ho absolvoval celý bez zranenia. Prispela k tomu aj rodinná pohoda. V minulom roku sa mi navyše narodil aj synček. Preto by som chcel najmä jemu, priateľke Barborke, ale aj rodičom a spoluhráčom venovať túto trofej.
Čo bol najkrajší futbalový moment uplynulého roka?
Ťažko sa mi vyberá, keďže ani s klubom, ani v reprezentácii sme nedosiahli žiadnu významnejšiu métu. Pre mňa osobne bol najpamätnejší zápas proti Aston Ville, kedy som skompletizoval maximálny počet štartov za Liverpool v Premier League.
Stíhate pomáhať priateľke so starostlivosťou o syna?
Nie je to nič jednoduché, ale užívame si to. Malý rastie, priberá, tak je všetko v poriadku.
Máte od priateľky aj nejaké povolené absencie?
Často som preč z domu, veľa času mi zaberú tréningy. Barborka je väčšinou so synom sama, dva dni pred zápasom s nimi ani nespím, aby som mal kľud na prípravu.
Na pódiu ocenili aj Jozefa Adamca. Aký by bol tento legendárny strelec pre vás súperom?
Nemal som možnosť ho vidieť na vlastné oči, podľa záznamov ale viem, že to bol veľký futbalista. Nebolo by to proti nemu ľahké.