Ako ste sa spoznali s Hamšíkom? Odkedy ste ho začali registrovať?
Odkedy sa začala jeho kariéra. Som síce hokejista, ale aj športový fanúšik a mám rád aj futbal. Marekovu futbalovú dráhu som sledoval o to viac, že tiež pochádza z Banskej Bystrice. Bol som zvedavý, či potvrdí svoj talent, a držal som mu palce. Máme spoločných známych a kamarátov, cez nich sme sa zoznámili. Spoznal som sa aj s jeho otcom i rodinou.
Aký dojem na vás urobil?
Marek je vynikajúci chalan, múdry, inteligentný. A čoskoro som zistil, že na to, čo dosiahol, je aj veľmi pokorný.
Medzi vami je desaťročný vekový rozdiel. Ako sa rozvíjalo vaše kamarátstvo?
Jasné, že keď má niekto desať a druhý dvadsať rokov, rozdiel ešte cítiť. Ale medzi tridsaťročným a štyridsaťročným už nehrá vek nijakú úlohu, nie je to problém.
Marek je priateľský a skromný, priateliť sa s ním je veľmi príjemné a jednoduché. Mali sme aj zopár spoločných aktivít. Vždy sa s ním dobre debatuje. Keď sa stretneme, máme si čo povedať.
Čítajte aj Odchod zo zväzu? Cítil som sa ako zradca. Čechoslováci v roku 1968 museli mlčať, ja teraz nie
Našli ste si aj spoločné záujmy. Je známe, že ste chodili spolu hrávať tenis…
To je pravda, boli sme si spolu niekoľkokrát zahrať. Tenis mám veľmi rád a aj Marek je v ňom dobrý.
Kto bol úspešnejší?
Už si to presne nepamätám… Ale myslím si, že ja. Budem sa toho držať. (smiech)
Vaše kariéry sa trochu míňali. Boli ste už úspešný hráč v NHL, keď Hamšík začínal. A keď ste sa vrátili domov, on bol na vrchole kariéry…
Aspoň som mohol lepšie sledovať jeho rast a výsledky, ktoré dosahoval.
Vybrali ste sa aj na futbalové majstrovstvá Európy 2016 do Francúzska a mali ste na sebe Hamšíkov dres…
To som však ešte hrával a nakoniec som stihol len jeden zápas. Mal som ešte hokejové povinnosti, nedokázal som sa od nich odtrhnúť na celý týždeň. Na šampionát som sa vybral s partiou, boli sme povzbudiť futbalistov, videl som v Bordeaux zápas s Walesom.
Čítajte rozhovor Jedna vec je štýl, druhá kto a čo dokázal. Naozaj sa nemáme o čom baviť, vraví o Hamšíkovi legendárny Moravčík
Slováci podľahli 1:2. Spomínate si na to?
Samozrejme, nebolo to tak dávno. Kamaráti sa potom presúvali ešte na zápas s Ruskom, ktorý sme vyhrali, ale ja som sa už vrátil domov. Škoda, ale aj tak to bol pre mňa zážitok. Hokejisti majú síce leto trochu voľnejšie, ale len dovtedy, kým sa nezačne príprava na novú sezónu. Šancu vybrať sa na taký turnaj som nikdy predtým nemal.
Videl Hamšík niekedy aj váš zápas v NHL?
To mu nikdy nevyšlo. Futbalisti majú predsa len trochu menej voľného času. V zime je ich prestávka veľmi krátka a v Taliansku až na zopár dní na prelome rokov hrajú skoro stále.
Čo vás najviac upútalo v končiacej sa Hamšíkovej kariére?
Je to výborný futbalista, skvele ovládal loptu a čo som vždy obdivoval, bolo jeho futbalové myslenie. Mal dobrú techniku, pravú, ľavú nohu, to je samozrejmé. Ale herným myslením, tým, ako dirigoval mužstvo, spolupracoval s inými hráčmi, bol špička nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Čítajte aj Možno sa tu buduje niečo nové, čo ľudia ocenia, znie zo slovenského tábora. Hamšíka vraj nikto prosiť nebude
Hamšík bol najúspešnejší slovenský futbalista v ére samostatnosti. Kto je Hamšík v slovenskom hokeji, čiže top hráč?
Fúú… Na to je ťažké odpovedať. Mali sme veľa výborných hokejistov. Povedať jedno meno? Možno Žigo Pálffy alebo Paľo Demitra. V čom vynikal Hamšík vo futbale, to mali oni v hokeji – ich hokejové myslenie bolo na svetovej úrovni.
Hrali ste vo viacerých popredných tímoch NHL, s Chicagom ste získali Stanleyho pohár, ale máte aj zlato z MS a dve strieborné medaily. O tom Hamšík mohol len snívať…
To sa ťažko porovnáva. Vo futbale vládne obrovská konkurencia a je nesmierne populárny všade na svete.
Marek si zahral na majstrovstvách sveta, dva razy na majstrovstvách Európy, už to bol pre slovenský futbal veľký úspech. A ešte dva razy postúpil do osemfinále, taký výsledok je možno porovnateľný s medailou z hokejového šampionátu.
Keď ste sa vrátili z Ameriky, zahrali ste si ešte v slovenskej lige. To isté urobili aj viacerí iní futbalisti či hokejisti. Privítali by ste to aj v Hamšíkovom prípade?
To by bolo perfektné. Veľa by to znamenalo aj pre rozvoj mládežníckej základne. Pre mnohé deti bol vzorom a keby ho videli ešte naživo, bol by to pre ne zážitok.
Ale povedzme si na rovinu, na Slovensku nie je úplne jednoduché, vďačné prostredie, čo je smutné. Dôležité je, ako sa hráč cíti, v tomto prípade záleží na viacerých veciach, chalani, ktorí sa na to dajú, si musia zvážiť, či majú ešte dosť síl i motiváciu, či im to stojí za to.
Foto: TASR, Michal Svítok
Marek už dávnejšie založil svoju akadémiu, má v nej štyristo mladých futbalistov, chce sa im teraz venovať. Ako vnímate takúto aktivitu?
To je super, potvrdzuje sa, že nemyslí len na seba. To je ideálna situácia, keď sa takíto ľudia vrátia na Slovensko a utvárajú podmienky pre deti, to si zaslúži uznanie. Klobúk dolu.
Hamšík sa už vlani veľkolepo rozlúčil s reprezentáciou, ale v uplynulých dňoch sa do tímu vrátil. Ako hodnotíte tento jeho krok?
Pochopil som to tak, že chcel ešte pomôcť, vypadli viacerí hráči, aj zo stredu poľa. On sa stále cíti dobre a je herne na vysokej úrovni. Súčasného trénera národného mužstva zažil v Neapole, majú dobrý vzťah, dal sa presvedčiť. Prekvapilo ma to, ale to je zasa jeho rozmer. Ako som povedal, nemyslí len na seba.
