MŠK zdolal tohto súpera prvý raz od jeho návratu na prvoligovú scénu. Ťahal s ním čiernu sériu piatich zápasov po sebe.
Najvyšší, najťažší, najstarší
Predtým skóroval do siete Liptovského Mikuláša – pred dvoma rokmi. Len útočník Dávid Ďuriš má na konte viac ligových štartov. Z hráčov v poli je najvyšší, najťažší i najstarší.
Rodák zo Žiliny od šiestich rokov vyrastal v prípravke a prešiel všetkými postami, až na brankársky. „Najradšej som hrával v útoku, bavilo ma dávať góly. Pomohlo mi, že som striedal posty, vedel som sa vžiť do myslenia súperov,“ tvrdí 26-ročný Minárik.
Rýchlo sa vytiahol (192 cm), čo prispelo k tomu, že ho prenasledovali zdravotné problémy, trápili ho kolená, chrbtica…
Mal šestnásť, keď sa rozhodol, že s futbalom skončí. Oznámil to písomne trénerovi Tiborovi Goljanovi.
"V mladosti som bol dosť bojazlivý. Keď som končil základnú školu, tréneri na nás tlačili, aby sme si vybrali športové gymnázium, čo malo logiku.
Nevedel som, či na to mám, nikdy som nebol extra sebavedomý, skôr som si neveril. Páčilo sa mi modelovanie, rysovanie, vybral som si stavebnú priemyslovku," zaspomínal si na začiatky v rozhovore na klubovom webe.
Líder i šoumen tímu
Čoskoro sa ukázalo, že škola je náročná a ťažko stíhal povinnosti v nej i vo futbale. Učil sa do noci a ráno o šiestej vstával.
"Vtedy sa mi nedarilo ani na ihrisku, chvíľu to trvalo, až som trénerovi oznámil, že vo futbale už nebudem pokračovať. Neblbni, vravel mi, ale trval som na svojom.
Rýchlo som však zistil, že futbal mi chýba. Bol som sa pozrieť na zápas bývalých spoluhráčov a bolo mi skoro do plaču. Uvedomil som si, že futbal je radosť a nakoniec som ho dokázal spojiť aj so školou a úspešne som zmaturoval."
Čítajte viac Žilina potvrdila druhú priečku. Opäť dvojgólový Marcelli, ďalšia výhra Slovana
Postupne sa vypracoval na lídra tímu, v ktorom patrí aj medzi šoumenov, rád spieva i tancuje. V kádri áčka bol už na jar 2017, keď v Žiline naposledy oslavovali titul. Má aj majstrovskú medailu, ale premiéru v lige si odkrútil až o dva roky neskôr.
Nerád spomína na finále Slovenského pohára 2021. Žilina podľahla Slovanu a on videl po súboji s Hentym červenú kartu už v prvom polčase, zvyšok zápasu preplakal v sprche.
„Bol to skrat, vedel som, že som oslabil tím. Ale boli aj iné dni, ktoré som po zápasoch preplakal,“ priznal.
Góly sú bonus
Aktuálne patrí kapitán žilinského tímu k najstabilnejším hráčom, je pilierom obrany. A jeden z mála, ktorý nastúpil na jeseň vo všetkých zápasoch. V nedeľu ho posunul tréner Jaroslav Hynek zo stredu obrany do stredu poľa.
„Celý týždeň sme riešili, že sme Podbrezovú dlho nezdolali. Mali sme veľkú motiváciu, aby sme túto sériu ukončili. Pred zápasom som povedal chalanom, že tentoraz jeden gól dám,“ usmieval sa Minárik.
Pred druhým gólom ukázal dobrú orientáciu i pohotovosť, využil chybu hostí, postrehol, že brankár Ludha bol ďaleko z bránky a presnou strelou po zemi z vyše tridsať metrov zvýšil.
Čítajte viac Dubovský? Németh? Vittek? Slovan má klenot, ktorý je úspešnejší ako niekdajšie strelecké esá
„Sme radi, že nám vyšiel ťah s Minárikom,“ hodnotil tréner. "Chceli sme tým vystužiť defenzívu, získať prevahu vo vzduchu a zvýšiť tlak na loptu, aby rýchlo a jednoducho posielal lopty za obranu. Góly sú pre neho bonus.
Za hlad a aktivitu aj v ofenzíve. Je to preňho skvelá odmena za tvrdú prácu, ktorú urobil od zranenia z minuloročnej jesene."
Načítavajú sa športové výsledky...