Ronnie O'Sullivan patrí medzi najlepších hráčov v histórii snookru, ale nie vždy bol džentlmenom. Práve naopak, fanúšikovia ho za jeho predchádzajúce excesy spojené so závislosťou na alkohole a drogách označili za vyvrheľa.
To všetko však už je minulosť. Rodák z predmestia Birminghamu vyhral boj s démonmi a opäť predvádza výkony hodné jeho prezývky „Raketa“.
Pred pár dňami ovládol prestížny turnaj Masters a vo veku 48 rokov sa stal najstarším šampiónom. Jeho výnimočnosť znásobuje fakt, že pred troma dekádami triumfoval na tomto turnaji ako najmladší hráč v histórii.
„Ani neviem, ako som vyhral. Nebol to môj najlepší výkon, viem hrať aj lepšie. Trápil ma boľavý lakeť a preto som rád, že tu boli so mnou aj moje deti,“ usmieval sa O'Sullivan narážajúc na fakt, že víťaznú trofej mu pomohli zdvihnúť syn Ronnie junior a dcéra Lily.
Detstvo v luxuse
Divadlá, reštaurácie a množstvo barov. Predovšetkým tým je známa londýnska štvrť Soho. V jej srdci ešte pred pár rokmi stál obchod s erotickými pomôckami, ktoré vlastnil O'Sullivan senior.
Foto: Profimedia
Biznis so sexshopom prekvital a úspešný podnikateľ si otvoril ďalšie prevádzky. Malý Ronnie vyrastal v prepychu a nič mu nechýbalo. Možno aj preto ho zaujal, pre väčšinu detí netradičný koníček, hra s tágom a guľami.
Nadšený otec ho v tom podporoval a O'Sullivan junior postupne prešiel cez sedmičkový a osmičkový snooker na súťažnú verziu, ktorá sa hrá s 22 guľami. Medzi súpermi mal povesť rozmaznaného „fracka“, ktorý sa rád chvastal tým, že vzišiel z rodiny s nadpriemerným finančným príjmom.
„Peniaze a luxus však nie sú všetko, niektoré veci mi v detstve chýbali. Mal som dobrých rodičov, ktorí mi dopriali všetko, čo mi videli na očiach. Ale neviem, či to bolo úplne najlepšie,“ spomína fenomenálny hráč v jednej zo svojich autobiografií.
Na snooker mal odmalička výnimočný talent. Pravidelne vyhrával juniorské turnaje a rýchlo sa zaradil medzi absolútnu špičku na Britských ostrovoch. Netrvalo dlho a 16-ročný mladík s odstávajúcimi ušami vstúpil medzi profesionálov.
Päť slov
Vo veku 17 rokov a 358 dní vyhral prvýkrát národný šampionát a stal sa najmladším snookristom, ktorému sa to podarilo. Médiá sa predbiehali v oslavných titulkoch a rýchlo v ňom videli muža, ktorý prinavráti Anglicku prvé miesto na Ostrovoch, keďže dovtedajšou superstar bol Škót Stephen Hendry.
Lenže tesne po tom, ako O'Sullivan dovŕšil plnoletosť, sa stalo niečo, čo ho poznačilo na celý život. Jeho otec bol nielen úspešný biznismen, ale tiež muž s horúcou hlavou. Vďaka podnikaniu v erotickom priemysle sa poznal aj s ľuďmi s pochybnou povesťou a práve to sa mu stalo osudným.
V roku 1992, krátko po tom, ako si jeho syn začal budovať reputáciu medzi profesionálmi, sa v jednom z barov v Chelsea zaplietol do bitky. Počas nej dobodal na smrť Bruca Bryana, osobného šoféra vychýreného londýnskeho gangstra Charlieho Kraya.
O'Sullivan senior sa na súde nevyhováral. Priznal vinu a dostal 18 rokov natvrdo. Jeho syn ovplyvnený tragédiou začal bojovať nielen na snookrovom stole, ale aj s vlastnými démonmi.
Foto: Profimedia
Aby nebolo všetkému koniec, jeho matku Mariu onedlho odsúdili za daňové úniky. Z jednoročného trestu si odsedela sedem mesiacov za mrežami. Tínedžer Ronnie zostal zrazu sám, rodinné záležitosti na jeho pleciach a finančná neistota ho zatvárali do náručia pokušenia.
„Pred nástupom do výkonu trestu otec povedal jediné: povedzte môjmu synovi, nech vyhráva. Keď som sa to dozvedel, plakal som. Bral som to od neho ako podraz, pretože výhry v snookri boli vtedy na úplne vedľajšej koľaji,“ vravel O'Sullivan v dokumente od spoločnosti Amazon.
Zatiaľ čo jeho snookrové výkony na verejnosti svietili, jeho osobný život sa skladal z kontroverzií, alkoholu a nekonečných večierkov. Neskôr pridal do svojho repertoára aj drogy. Z boja s depresiami a závislosťami sa stala jeho každodenná rutina.
Pľuzgiere na prstoch
Šesť rokov. Tak dlho sa točil v špirále, ktorej stredobodom boli alkohol a drogy. Napriek tomu dokázal vyhrávať. Lenže neskôr sa pridali depresie a snookrový šampión pochopil, že smeruje cestou do pekla.
„Veľmi často sa u mňa menili nálady. Vedel som byť pokojný, ale vzápätí nervózny a vystresovaný. Boli obdobia, keď som ani nevychádzal z domu. Ak sa tak stalo, musel som mať v sebe nejakú chémiu,“ spomína.
Okrem rodinných problémov nezvládal ani tlak, ktorý mu vytváral jeho milovaný šport. „Mal som obrovský strach zo zlyhania. Trénoval som tak dlho, že som mal na prstoch pľuzgiere. Myslel som, že mi to pomôže, ale opak bol pravdou. Ničil som sám seba,“ priznáva.
V temnom období mu pomohla rodina, ako aj odborník. Spoluprácu so športovým psychológom Stevom Petersom si nevie vynachváliť. Pokoj na duši mu dodalo aj prepustenie jeho otca z väzenia, ktorý putoval na slobodu v roku 2010.
Chýbajúci rekord
Odvtedy je iným človekom. Polepšeným, vyrovnaným a predovšetkým triezvym. I keď mu tiahne na päťdesiatku, s prehľadom zdoláva dvojnásobne mladších súperov.
Počas kariéry vyhral takmer všetko, čo sa dalo. Ale predsa len je jeden míľnik, ktorý mu v zbierke úspechov chýba – tzv. sezónna trojkoruna.
V profesionálnom snookri sú tri najvýznamnejšie turnaje roka, porovnateľné so štyrmi grandslamovými podujatiami v tenise. Ide o svetový šampionát, turnaj Masters a majstrovstvá Veľkej Británie.
Iba traja snookristi dokázali vyhrať tieto tri podujatia v jednej sezóne, Angličanmi „nenávidenému“ Škótovi Hendrymu sa to podarilo dvakrát.
O'Sullivan dostane šancu v apríli, keď sa v Sheffielde konajú MS. Na jeseň triumfoval na britskom šampionáte, v druhý januárový týždeň aj na podujatí Masters. K zisku sezónnej trojkoruny mu chýba už len posledný triumf.
„Ak sa mi to podarí, tak fajn. Ale ak nie, nič sa nestane. Zažil som mnohé vzostupy i pády a už viem, že v živote sú dôležitejšie veci ako snooker. Zdravie a rodina – nič viac neexistuje,“ dodáva šampión zeleného plátna.