Svetový rekordér Usain Bolt sa len zľahka dostáva do formy po zdravotných ťažkostiach. Honor najrýchlejšieho atléta v súčasnosti patrí 33-ročnému Justinovi Gatlinovi. V ostatných dvoch sezónach nepoznal trpkosť prehry. Na nedávnom mítingu vo švajčiarskom Lausanne si pripísal dvadsiate piate víťazstvo v rade.
V nabitej konkurencii zdolal výkonom 9,75 s Jamajčana Asafu Powella i krajana Tysona Gaya. Obaja zaostali zhodne o 17 stotín sekundy. „Ten chlap sa náramne zlepšil. Je dostatočne ostrý, má vybrúsenú techniku a nechýba mu sebavedomie,“ uviedol Gay pre agentúru AP.
Rodák z Brooklynu naposledy nevyhral stovku 6. septembra 2013 vo finále Diamantovej ligy v Bruseli. Skončil štvrtý. Odvtedy v najkratšom šprinte zaznamenal 20 víťazstiev a ďalších päť triumfov pridal na dvojnásobnej trati. „Pred súťažou sa nestarám o svojich konkurentov. Pozornosť upriamujem na seba. Nehľadajte za tým nedostatok rešpektu voči súperom,“ konštatoval Gatlin.
Olympijský šampión z Atén 2004 sa vyjadril aj k svetovému rekordérovi Usainovi Boltovi. „Aj keď teraz víťazím, neberiem to tak, že nechávam súperom odkazy o svojej sile. Bolt je stále veľký konkurent a záleží len na mne, ako sa s touto výzvou vyrovnám. Verím, že na svetovom šampionáte si to rozdáme v priamom súboji,“ dodal.
Hoci Gatlin udivuje vynikajúcou formou, neustále nad ním visí tieň dopingovej minulosti. Najskôr užíval lieky obsahujúce amfetamín proti poruchám koncentrácie. Keďže ich mal na lekársky predpis, trestu unikol. V roku 2006 mal pozitívny nález na testosterón. Pôvodne dostal doživotný dištanc. Vďaka spolupráci pri odhaľovaní dopingovej siete v kauze trénera Trevora Grahama mu trest znížili na osem rokov a neskôr ho zredukovali na polovicu.
Vedci z univerzity v Osle tvrdia, že športovci, ktorí si v minulosti pomáhali anabolickými steroidmi, majú pozitívny účinok na svalstvo aj dlhé roky po prvotnom užití. A to aj vtedy, keď ich už športovec neberie. Výskum uskutočnili na myšiach.
"Akákoľvek droga, ktorá pomáha rastu svalovej hmoty, pôsobí na ľudí aj myši takmer rovnako,“ vysvetlil profesor Kristen Gunderson pre BBC Sport.
Proti spomenutým vyjadreniam sa ohradil výkonný riaditeľ Antidopingovej agentúry USA Travis Tygart, ktorý viedol vyšetrovanie proti cyklistovi Lanceovi Armstrongovi. „Neexistuje žiadny dôkaz, že sa výsledky na myšiach dajú aplikovať na človeka. Nie je fér niekoho obviňovať na základe nepodložených faktov,“ vraví Tygart.
Svoju česť bráni aj samotný šprintér. „Mnohí atléti, ktorí dopovali, sa po odpykaní trestu snažili vrátiť, ale nikdy nedosiahli výkony ako s pomocou zakázaných látok. Mne sa to podarilo. Je to zásluha tvrdého tréningu a sebazapierania,“ uzavrel.