V sobotu sa slovenská športovkyňa roka 2012 presúva do nemeckého Suhlu na majstrovstvá Európy. „Prvýkrát cestujem na také preteky autobusom, takže sa teším,“ komentovala v dobrej nálade krátko pred odchodom.
Poznáte dobre v strelnicu v Suhli?
Je pekná, naposledy som tam strieľala asi pred štyrmi rokmi. A konali sa tam moje prvé veľké preteky, Olympijské nádeje v roku 1998.
Čo si z nich pamätáte?
Cestovala som na ne s rodičmi, mala som štrnásť rokov a všade som chodila otvorenou pusou. Prvýkrát som bola na inej strelnici ako v Trnave alebo v Sielnici. A prvýkrát som naživo videla Nemku Susanne Kiermayer, ktorú bola v tom čase veľká streleckú osobnosť. Zlatá baba. O dva roky neskôr ma na mojom prvom Svetovom pohári utešovala, keď som sa rozplakala, lebo sa mi nedarilo. Neboj sa, raz ma zdoláš, vravela mi. A o tri dni neskôr sa mi to podarilo.
Boli ste už v tamojšom vychýrenom múzeu zbraní?
Nie, lebo ma to nebaví. Som skôr krčmový typ (so smiechom).
Ako ste zvládli bakalárske skúšky, boli náročné?
Teraz už hovorím nie, ale vtedy platilo áno. Musela som vedieť všetko, čo bolo tri roky v ťahákoch. Cítila som napätie, ale iné ako v pretekoch. Ráno pred skúškami bolo veselé. Chcela som prekvapiť priateľa dobrou správou a nahovorila som mu, že štátnice mám až o deň neskôr. Ale boleli ho zuby a keď hľadal lieky, našiel ma, ako sa chystám.
Z čoho ste mali najväčšie obavy?
Asi z neurológie. Tú sme sa tri roky neučili a na štátniciach od nás chceli, aby sme ju ovládali.
Budete v štúdiu pokračovať?
Rada by som, ale ešte predtým musím absolvovať ročnú prax v zdravotníctve.
Priateľ je športovec?
Hrá druhú ligu v stolnom tenise.
Na trnavskej strelnici ste v prvom kole extraligy trafili v kvalifikácii všetkých 75 terčov. Je to pre strelca dôvod na oslavu?
Tréner Slamka sa tešil, deň predtým mal narodeniny. A aj mne to urobilo obrovskú radosť.
Čo sa odohrávalo vo vašej hlave pred posledným výstrelom?
Mala som väčšie nervy ako na štátniciach. Už od 70. terču som fučala ako dostihový kôň. Potom som si vravela, že bude trápne, keď miniem posledný terč.
Podujatie Svetového pohára ste vyhrali po šiestich rokoch. Ako vyzerali preteky v Granade?
Dobre som sa na ne naladila. Pricestovali sme s kamarátkou Jankou Mezeiovou o deň skôr a šli sme si pozrieť Alhambru (sídlo španielskych kráľov). Boli sme tam predtým asi trikrát, ale teraz nám robila sprievodkyňu španielska strelkyňa Fatima Galvezová, takže sme sa všeličo zaujímavé dozvedeli. Preteky som dobre odštartovala, zasiahla som všetkých 25 terčov. Ale potom som začala priveľa premýšľať…
Nad čím?
Či dokážem trafiť 75 terčov aj na sveťáku, nielen v Trnave na extralige. A nedokázala som…
Napriek tomu ste strieľali najlepšie zo všetkých. O rok sa budú v Granade na majstrovstvách sveta rozdeľovať prvé olympijské miestenky do Ria. Čo pre vás tento výsledok znamená?
Určite je to pozitívny signál. Rada v Granade strieľam, ale ak tam budú mať aj o rok také dobré terče ako teraz, bude to ťažké.
Čo znamená, že mali „dobré terče“?
Neboli z asfaltu, ale z nejakého iného materiálu. Volajú sa ekologické a majú dobrú trieštivosť. To znamená, že na to, aby sa z terča kúsok odštiepil, stačí menej brokov. Aj preto dosiahlo veľa strelkýň výborný výsledok.
Máte nejaké novinky vo výstroji?
Do Nemecka si beriem novú pušku. Mala som ju doma od minulého roka, ale až teraz sme ju v sídle firmy Perazzi v Taliansku otestovali v špeciálnom tuneli.
Aká je jej cena?
11 500 eur. Zakúpili ju zo štátnych zdrojov.
Je lepšia ako predošlá?
Nie. Je rovnako dobrá ako moja, ale tá už bola vystrieľaná. Zvykáme si na seba.
Ako sa darí Ruth, dievčatku z Ugandy, ktoré podporujete?
Na Vianoce som jej posielala omaľovánky a keď sa jej sestra nedávno pýtala, či ich už vymaľovala, odvetila, že nie, lebo nemala čím. Zlaté dieťa. S novými omaľovánkami už išli do Afriky aj farbičky.