Žigmund Pálffy odohral svoj posledný zápas 19. marca tohto roka v skalickom drese proti Piešťanom. Na ďalšiu sezónu sa nechystá. A tvrdí, že končí. "Už sa mi nechce nikam cestovať. Bolo toho dosť,“ povedal v rozhovore pre denník Šport.
S kariérou sa už raz lúčil – v januári 2006 sa v Pittsburghu nečakane zbalil a prišiel so zraneným ramenom domov. O rok a pol sa upísal rodnej Skalici, za ktorú strieľal góly až doteraz.
Keď ho tatko v starej škodovke vozil v Skalici skoro ráno na tréningy, mesto ešte spalo. Prirodzený talent sa na Záhorí dlho neohrial – siahla po ňom extraligová Nitra, kde vytvoril údernú dvojicu s iným mladíkom, Jozefom Stümpelom.
„Raz som oboch viezol na sústredenie československej hokejovej osemnástky. Pálffy spočiatku chodil do obrany ako na exkurziu, no skoro pochopil, že ak bude platný aj vzadu, stane sa komplexným hráčom. Často mu to pripomínal aj otec,“ spomínal dnes už bývalý metodik SZĽH Pavol Siroťák.
Po sezóne v Nitre prišla z Dukly karta rukovať. Pálffy sa sťahoval do neďalekého Trenčína – a pomohol vojakom v sezóne 1991/1992 k jedinému federálnemu titulu. Skalický polodrahokam vtedy citlivo brúsil tréner Július Šupler.
Na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v Saskatoone si vyučeného kuchára všimli aj skauti NHL. Na drafte v lete 1991 si Pálffyho vybrali New York Islanders. Prvý pokus o prienik do najprestížnejšej ligy sveta Pálffymu nevyšiel.
"Hokejista bol skvelý, ale najväčším problémom bol u neho jazyk. Prechod do Ameriky znamenal šok, s ktorým sa ťažko vyrovnával. Blúdil, hľadal sám seba. Potom predsa len ľudsky trochu dozrel, urovnal si to v hlave a uspel. Zdrvujúco,“ napísal o Pálffym vo svojej knihe už nebohý český hokejový agent Jaromír Henyš.
Stratený v cudzom prostredí bez znalosti angličtiny sa Pálffy zbalil a odcestoval z New Yorku domov. Opäť žiaril v drese Dukly Trenčín a aj v slovenskej reprezentácii na ZOH 1994 v Lillehammeri. Až potom sa vrátil za oceán.
Za Islanders odohral štyri sezóny, získal štatút hokejovej superstar a presťahoval sa do Hollywoodu. V Los Angeles Kings si ho hýčkali ako lídra, stal sa miláčikom publika. „Vždy, keď si na neho spomeniem, musím sa usmiať. Bavil sa na ľade i mimo neho, vždy mal na tvári úsmev a šíril okolo seba dobrú náladu. Medzi fanúšikmi bol veľmi obľúbený, ešte aj teraz sa ma na neho pýtajú,“ uviedla pre Pravdu reportérka Helene Elliottová, ktorá dlhé roky sleduje v NHL tímy Los Angeles Kings a Anaheim Ducks.
Vrcholom Pálffyho kariéry zostane zlato z majstrovstiev sveta 2002 zo Švédska. „Snáď si nemyslíte, že som sa sem trepal na jeden zápas,“ tvrdil so záhoráckym zmyslom pre humor pred dôležitým štvrťfinále proti Kanade, pred ktorým ho doplnili na súpisku. Odrazil sa k zlatej jazde. Vo finále proti Rusku prišla ďalšia jedinečná Pálffyho chvíľa: za stavu 3:3 unikal s Bondrom. Puk mu poslal počítačovo presne – a Bondra akciu zakončil sto sekúnd pred koncom víťazným gólom. Zlaté Pálffyho ruky, zlatý strelec, zlatý tím, zlatá eufória.
Foto: TASR/AP, RYAN REMIORZ
Keď otvorený autobus viezol slovenských majstrov sveta po večernom Göteborgu, Pálffymu sa to ohromne páčilo. „Dúfam, že na podobnom nás budú voziť doma,“ tešil sa. Keď mu povedali, že taký nemáme, spontánne zareagoval: „Tak odrežeme strechu – a bude.“
S úsmevom o ňom hovoria aj kamaráti a bývalí spoluhráči zo slovenskej reprezentácie. „Žigo je tak bezprostredný človek, že by tykal aj prezidentovi. Nikdy sa nezmení a to je dobré. Pamätám si, ako pri návrate zo Švédska opil môjho uja v lietadle,“ vravel brankár Ján Lašák.
„Málokto vie, že Žigov veľký koníček je politika. Rád sleduje politické diskusie v televízii a číta všetko, čo sa popíše o politike v novinách. Raz som ho v lietadle sledoval a mal som pocit, že si prečítal aj to, aké vydavateľstvo tie noviny vydalo,“ prezradil Richard Lintner.
Hokejový gróf býva občas nevyspytateľný na ľade i mimo neho. Ďalší Pálffyho comeback by už ani neprekvapil.
Tréner Šupler: Históriu si písal sám. Skvelými výkonmi
Július Šupler kul Pálffyho hokejové napredovanie najprv vo vyhni trenčianskej Dukly a o niečo neskôr aj v slovenskej reprezentácii. „Žigo je výnimočný zjav – a nielen v slovenskom hokeji. Je to pán hokejista so všetkým, čo k tomuto slovnému spojeniu patrí. Zo scény odchádza jedinečný útočník. Svojimi nevyspytateľnými kúskami zabával divákov doma i v zámorí,“ vraví úspešný tréner.
Spomeniete si na prvé stretnutie so Žigmundom Pálffym?
Chýr o Pálffyho hokejovom talente sa zo skalického regiónu rozšíril rýchlo. Medzi Košicami a Trenčínom sa rozpútala bitka o šikovného Skaličana. S pánom Kodajom, vtedajším šéfom hokejovej Dukly, sme vycestovali za Žigom i jeho rodičmi. V tých časoch ešte nefungovali hokejoví agenti, o osobný kontakt sa starali poprední kluboví funkcionári i tréneri. Rodičia nám dali slovo, že syn pôjde do Dukly. Dodržali ho, čo si dodnes vážim. Dôležité bolo, že súhlasil aj Žigo.
Vedeli ste hneď, že ste dostali klenot?
(so smiechom) No, na prvých tréningoch sa naň ešte nepodobal. V Trenčíne rekonštruovali ľadovú plochu, a tak sme trénovali v Piešťanoch. Žigo ešte nemal svoj výstroj, pár ráz pri cvičeniach spadol na zadok. Sprvoti zaostával za naším očakávaním, no potom však veľmi rýchlo ukázal, čo v ňom je. V Dukle sa udomácnil a postupne sa vypracoval na obávaného zakončovateľa. Útok mladíkov Pálffy, Petrovický, Jánoš sa stal postrachom súperov Dukly vo federálnej lige. V majstrovskej sezóne bol najproduktívnejší v celej súťaži!
Čo bola Pálffyho najväčšia prednosť?
Originálne riešil herné situácie. Nik nevedel, čo urobí, preto ho bolo ťažké ubrániť. Stalo sa, že na seba naviazal dvoch hráčov – a vzápätí prihral spoluhráčovi tak, že mu stačilo nastaviť hokejku, aby dal gól. V krvi mal tvorivosť, vedel vypracovať čistú šancu, ale aj efektívne zakončiť. Neraz prekvapil brankára neočakávanou strelou. To platilo vo všetkých mužstvách, v ktorých pôsobil. Aj v zámorí si rýchlo získal rešpekt a uznanie.
Mrzelo vás, že ste Pálffyho neprehovorili do KHL, keď ste trénovali moskovský CSKA a ukrajinský Donbass Doneck?
Je pravda, že keď sme sa v CSKA i v Donbasse istý čas trápili s produktivitou, bol aj Žigo medzi hráčmi, o ktorých sme mali záujem. O KHL na sklonku kariéry už nemal záujem. Neprehovoril ho ani Igor Larionov, keď ho v Skalici navštívil v službách Petrohradu, neuspel ani bratislavský Slovan. V NHL sa vypracoval medzi najlepších útočníkov, už si nepotreboval a ani nemusel nič dokazovať. Z ľadu odchádza hokejový gróf. Bodaj by mal slovenský hokej hráča jeho kvalít v každej generácii.