Do Banskej Bystrice vďaka nemu vo štvrtok zavíta najslávnejšia klubová hokejová trofej Stanleyho pohár. Skúsený center ju v júni vybojoval s tímom Chicago Blackhawks.
Je o vás známe, že sa radšej držíte v ústraní. Ako sa vyrovnávate s tým, že budete pár dní v centre pozornosti stoviek fanúšikov či médií?
Teraz už to celé nie je o mne, ale o ľuďoch, ktorí mi pomohli a dostali ma tam, kde som. Ďalej o ľuďoch v Banskej Bystrici, ktorí prídu, aby si Stanleyho pohár zblízka pozreli, prípadne sa s ním odfotili. Všetkým asi nevyhoviem, možno budú nejakí ľudia aj nahnevaní, že ho nevideli a nemajú fotku, ale urobím všetko preto, aby boli ľudia spokojní.
Kam okrem Námestia SNP, kde ukážate Stanley Cup fanúšikom a obyvteľom mesta, sa s trofejou chystáte?
Nemám ešte presný plán, ale chcel by som zájsť do Roosveltovej nemocnice na onkológiu, kam často chodievam na detské oddelenie. Pôjdem za chlapcami z hokejových tried, ktorí sa s ním môžu odfotografovať a prípadne aj dotknúť – to nechám na nich, keďže podľa povery ten, kto chce pohár vyhrať, sa ho dotknúť nesmie. Ďalej by sme radi usporiadali v Aréne Barani hokejbalový zápas medzi deckami z Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi. Trofej tam bude vystavená a chlapci budú akože hrať o Stanleyho pohár. A určite zájdem na špeciálne miesta spojené s mojou kariérou, ktoré by som rád s trofejou zvečnil.
Prezradíte, ktoré to sú?
Ulica, kde som začínal, určite štadión a ešte pár ďalších.
Program je veľmi hektický, trofej máte pri sebe necelých dvadsaťštyri hodín. Dokážete si oslavy užiť?
Keď uvidím okolo seba šťastných ľudí, tak áno. Tí, ktorí už Stanley Cup mali, vravia, že boli po oslavách strašne unavení, lebo veľa nenaspali. Od Maja Hossu som čosi vyzvedal, ako oslavoval a čo sa chystá teraz s pohárom robiť, ale keďže má trofej už druhýkrát, niektoré veci chce zmeniť, čo by som na jeho mieste asi spravil aj ja.
Podarí sa vám s operovanou rukou zodvihnúť trofej nad hlavu?
Dúfam, že áno. Lekár mi dovolil, že ak mi ho niekto preddvihne, tak ho môžem dostať nad hlavu. V zámorí už som sa ho nazdvíhal dosť. Môžem potvrdiť, že Stanley Cup pôsobí ako magnet. Vždy, keď som ho mal pri sebe, tak som ho musel vziať a zdvíhať.
Už viete, kto vám s ním na pódiu pomôže?
Asi poprosím môjho najlepšieho kamaráta. Uvidíme, ako to vybavíme so strážcami trofeje.
Ako sa zotavujete po operáciách?
Všetko ide podľa plánu, koleno je dobré, ruka horšia. Ešte sa len rozhýbava a musí byť stále v dlahe.
Teraz prežívate skvelé hokejové obdobie, no boli aj horšie. Počas pôsobenia v Los Angeles vás zámorskí novinári označili za najhoršiu kúpu sezóny. Ako ste sa s tým sa vyrovnávali?
Nikomu, či už hrá hokej, alebo má iné zamestnanie, nejde vždy všetko podľa predstáv. Príde aj tlak, s ktorým sa musí vyrovnať, ale o tom je život. Treba veriť vo vlastné sily, možno niekedy zamakať ešte viac a tvrdšie. Ale aj keby som Stanley Cup nezískal, nemôžem sa na nič sťažovať. Odohral som vyše 900 zápasov v NHL, som šťastný aj za to, ale tá trofej je ako čerešnička na torte. Vždy som po nej túžil. Ako šiel čas, už som si začal myslieť, že mi to nebude súdené. Človek musí mať šťastie. Dostať sa do dobrého klubu a ešte aj tam mať šťastie. Teraz som všetko zažil a som veľmi rád, že sa mi to podarilo.
Trenčín v minulých rokoch urobil dojem na zámorských novinárov, ale aj fanúšikov, ktorí videli zábery z osláv, atmosférou, históriou, hradom. Čím zaboduje Banská Bystrica?
Myslím, že námestie v Banskej Bystrice je krásne, a ak príde veľa ľudí, bude to nezabudnuteľná akcia. Vraví sa, že kam Stanleyho pohár príde, tam je to pekné. Trenčania si to užili a zaslúžene, lebo tam majú vynikajúcich hokejistov a ja som rád, že si to konečne užije aj Banská Bystrica.
Aký dlhý je zoznam hostí na slávnostnú party?
Veľmi dlhý, až začínam mať z toho stres. Pozval som toľko ľudí, že sa obávam, či sa s trofejou všetci stihnú odfotiť. Bude to všetko asi narýchlo, a dúfam, že to vyjde.
Skutočne ste v San Jose v prvej polovici sezóny uvažovali aj o konci kariéry?
Keď som prestal na začiatku sezóny hrávať, prepadli ma rôzne myšlienky. Začali sa mi ozývať ruské kluby. Človek si povie, možno je to koniec. Keď minulý rok získalo Stanleyho pohár Los Angeles a ja som predtým odtiaľ odišiel, vravel som si – možno to bolo moje okno príležitosti, ktoré som zavrel a už mi nebude súdené pohár získať. A vidíte, ani neviete, ako rýchlo sa veci môžu zmeniť. Vždy treba dúfať.
S Chicagom ste predĺžili kontrakt o rok. Bola to pre vás prvá voľba? Naznačili v klube už po sezóne, že s vami naďalej počítajú?
Niečo mi naznačili, ale platový strop ide dolu, takže každý si rieši najskôr svojich kľúčových hráčov. Predsa len, ja už mám 36 rokov, a viem, kde je moja pozícia. Samozrejme, podmienky boli trošku iné, ako by som dostal inde. Mal som aj ponuky z iných klubov, kde by som dostal dvojnásobok toho, čo v Chicagu, ale v tomto štádiu kariéry sa chcem hokejom najmä baviť. Preto som sa rozhodol zostať a neriešil som iné veci.