„Ihrisko je väčšie než na aké sme zvyknutí z Bratislavy a je to cítiť. Kým sa dostanete k bránke, musíte spraviť tri-štyri kroky navyše. Hráči sa na ňom nakorčuľujú. Dôležité budú krátke striedania, lebo kto sa na tomto letisku zataví, bude mať problémy,“ vravel po tréningu v ľadomovom paláci Boľšoj útočník Milan Bartovič, ktorý patrí v slovenskom tíme k najrýchlejším korčuliarom.
Rusi postavili v Soči najväčšie možné klziská podľa pravidiel IIHF, dlhé 61 a široké 31 metrov. Pre porovnanie, pred štyrmi rokmi sa vo Vancouvri hralo na úzkom zámorskom ihrisku s rozmermi 61 × 26 metrov.
„V košickej Steel aréne máme podobné klzisko ako tu v Soči, lebo to naše je azda najväčšie v strednej Európe,“ usmial sa center Tomáš Marcinko. „Na užšom ľade v zámorí sa hrá fyzickejšie, tu máte trochu viac priestoru i času premýšľať, hoci hokej je dnes veľmi rýchly,“ dodal jediný zástupca extraligy v olympijskom výbere.
„Klzisko vyzerá ešte širšie než ostatné v Európe, ale všetci máme rovnaké podmienky, takže sa na to nemôžeme vyhovárať, ani to vnímať ako výhodu,“ pridal svoj postreh Tomáš Surový.
Olympijské klziská sú témou najmä v Severnej Amerike, kde hokejoví experti špekulujú, do akej miery ovplyvní veľkosť ľadovej plochy výkony kanadského a americkému mužstva na turnaji. Operujú pri tom štatistikami a historickými skúsenosťami. Za účasti hráčov z NHL sa hrali doteraz štyri olympijské turnaje. V Salt Lake City 2002 a vo Vancouvri 2010 súperli zámorské tímy vo finále na úzkom klzisku o zlato, ale v Nagane 1998 a Turíne 2006 na širšom ľade nezískali Kanaďania ani Američania žiadnu medailu.
V Turíne a Nagane inkasovala Kanada a USA (spolu) v priemere 2,32 gólu na zápas, tímy Švédska, Fínska a Ruska iba 2,08 gólu. Naopak, v Salt Lake City a Vancouvri dostávali menej gólov zámorské tímy – priemer 1,97 na zápas, trojica mužstiev z Európy až 2,28. Dodrží Soči tradíciu?