Najľudnatejšiu krajinu planéty tromfla najväčšia. V ruskom Soči sa podvečer (o 17.14 nášho času) začne najdrahšia olympiáda v histórii. Zimné hry v prímorskom letovisku, kde sa priemerná teplota vo februári pohybuje okolo desať stupňov, budú stáť vyše 50 miliárd dolárov (37 miliárd eur).
„Niekedy v roku 2001 alebo 2002 sme sa sem, k tejto riečke, vyviezli terénnym autom a vtedy som povedal – začnime tu,“ hovorí ruský prezident Vladimir Putin v horách Krasnej Poľany vo filmovom dokumente Filozofia mäkkej cesty, ktorý odvysielajú po slávnostnom otvorení. Na otázku novinára, koho považuje za najväčšieho súpera, Putin v dokumente odpovedá: „Rusko nemá súpera. Vlastne len jedného. Seba samého, naše vnútorné problémy a ťažkosti.“
Zimná olympiáda v Soči je Putinovo dieťa. Ruský prezident v roku 2007 osobne vycestoval do Guatemaly bojovať o víťazstvo vo voľbách dejiska hier a od tej chvíle prípravy olympiády pozorne sledoval a okolie Soči pravidelne navštevoval. Na miestach, kde ešte pred pár rokmi nebolo nič, vyrástli ľadové paláce, lyžiarske strediská, tobogan pre sane a boby, hotely, cesty, železnica. Pompézna bola už štafeta s olympijskou pochodňou. Rusi ju vzali do vesmíru, na severný pól i pod hladinu Bajkalského jazera. Lenže myšlienka usporiadať zimnú olympiádu v subtropickom pásme nemá v Rusku iba fanúšikov.
Podľa kritikov je to len ďalší dôsledok Putinovej chorobnej túžby zviditeľniť sa a tvrdohlavo prezentovať Rusko ako krajinu v rozkvete, športovú, zbrojársku, technologickú, kozmickú a automobilovú veľmoc. Vlani hostili Rusi atletické majstrovstvá sveta i letnú univerziádu, tohto roku privítajú politické špičky na summite krajín G8, v Soči odštartujú Veľkú cenu automobilov formuly 1. V roku 2016 sa v krajine uskutočnia majstrovstvá sveta v hokeji a o dva roky neskôr futbalový šampionát.
„Potrvá vám veľa času, kým na mape tejto veľkej krajiny nájdete miesto, kde nie je sneh. Putin ho našiel,“ poznamenal uštipačne ruský opozičný politik Boris Nemcov, ktorý spolu s aktivistom Leonidom Martiňukom vypracoval rozsiahlu analýzu projektu. Vyplýva z nej, že veľký podiel na astronomickom rozpočte má prebujnená korupcia. Najväčšiu časť z rozpočtu – 9,4 miliardy dolárov – zhltla výstavba novej cesty z pobrežia do horského centra hier v Krasnej Poľane. Nemcov uznáva, že vysoké náklady si vyžiadal aj zložitý horský terén, ktorým komunikácia prechádza, ale i tak je táto suma neúmerne vysoká.
Imidž olympiády však utrpel aj ďalšie údery.
Reakciou na ruský zákon zakazujúci propagáciu homosexuality boli protesty aktivistov, ale aj výzvy na bojkot hier. Vedenie Medzinárodného olympijského výboru zvolilo voči Rusku politiku tichej diplomacie. Bývalého šéfa MOV Jacqua Roggea vraj Moskva písomne ubezpečila, že zákon nijako hry neovplyvní. Myšlienku bojkotu hier nepodporila žiadna krajina, no fakt je, že olympiádu odignoruje viacero politikov – do Soči nepocestuje napríklad nemecký prezident Joachim Gauck, poľský prezident Bronislaw Komorowski, francúzsky prezident François Hollande či americký prezident Barack Obama.
Na sklonku minulého roka vystrašili ruský Volgograd dva bombové útoky islamských teroristov, ktoré si vyžiadali tri desiatky obetí. Soči je vzdialené od Volgogradu necelých 700 kilometrov. Rusi reagovali sprísnením už beztak prísnych bezpečnostných opatrení v dejisku hier. Zimná olympiáda sa uskutoční v pevnosti Soči.
Napriek všetkým problémom by malo najbližších 17 dní byť predovšetkým výnimočným športovým festivalom. Olympiáda je šampionát šampionátov. Olympiáda vždy fascinovala predovšetkým skvelými výkonmi, rekordmi, silnými príbehmi a férovým súbojom s hranicou ľudských možností. Brána na budúcnosti (čo je motto hier v Soči) bola síce drahá, ale za ňou sa bude určite na čo dívať.