Aké náročné bolo pre Lotyša dostať sa do sovietskej zbornej?
Hm, z Dynama Riga som odišiel do Moskvy, do elitného klubu CSKA. Odtiaľ už bola priama cesta do zbornej. Taký bol vtedy život. Aj vy (Slováci) ste sa museli prebojovať do reprezentácie s prevahou českých hráčov.
Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia sovietsky tím dominoval vo svetovom hokeji, no občas sa zrodili na váš úkor aj prekvapenia – prehra s Poľskom na MS 1976 či s Američanmi na zimnej olympiáde 1980. Ako ste ich znášali?
Čo už? Taký je šport. Niekedy vám prinesie radosť – ako Slovákom, keď získali titul majstrov sveta – inokedy sklamanie. Čo by sme dnes dali za striebro, ktoré sme získali v Lake Placid (so smiechom).
V roku 1985 ste ukončili prvýkrát kariéru a odišli trénovať do Japonska. Ako ste sa dostali k takej exotickej ponuke?
Zavolali nás ako konzultantov. Japonci sú veľmi húževnatí, takže sa s nimi dobre pracovalo. Zlepšili sa, ale nie tak, aby dosiahli nejaký výraznejší úspech.
V tridsiatich šiestich rokoch ste sa vrátili k hokeju a zahrali ste si v NHL. Čo to pre vás znamenalo?
Chcel som sám sebe dokázať, že na to mám, aby som si mohol povedať – hral si v NHL! Prebojoval som sa do prvého tímu Minnesoty North Stars, kde som hral aj s Dušanom Pašekom. Dieru do sveta som už v NHL nespravil, mal som svoje roky.
Opäť ste skončili s hokejom, ale nie na dlho. Vykorčuľovali ste na ľad v drese nezávislého Lotyšska…
Napĺňalo ma to hrdosťou. Bol som hráč, kapitán i tréner (s úsmevom).
Viedli ste lotyšskú reprezentáciu aj v olympijskej kvalifikácii v roku 1993 v Sheffielde, kde ste neuspeli v súboji proti Slovákom. Ako si na to spomínate?
Slováci vtedy nastúpili so všetkými svojimi hviezdami a prevýšili nás. Túžili sme po olympiáde, ale súper bol jasne lepší.
Aj v Lotyšsku podobne ako na Slovensku odišla jedna silná generácia hráčov a nových talentov je pomenej. Ako vidíte budúcnosť lotyšského hokeja?
Nemyslím si, že Slováci sú na tom až tak zle. V živote to tak chodí, staré odchádza a príde niečo nové. Verím, že lotyšský hokej neupadne a pošťastí sa nám dosiahnuť niečo veľké.
Ako ste si užívali exhibičný zápas v Bratislave?
Bolo to príjemné. Bratislava je pekné mesto, má moderný zimný štadión. Prekvapilo ma, koľko prišlo na zápas fanúšikov. Vytvorili veľmi dobrú atmosféru.
Reprezentačnú kariéru ste odštartovali pred viac než štyridsiatimi rokmi v Prešove. Ešte sa pamätáte?
Práve to som sa chcel priateľov na exhibícii spýtať. Prešov je na Slovensku, však?
Áno.
Samozrejme, že si pamätám. Na majstrovstvách Európy juniorov sme obsadili prvé miesto. Strelil som na turnaji štyri góly.
Helmut Balderis
Narodil sa 31. júla 1952 v Rige. Podstatnú časť kariéry odohral za Dynamo Riga. V roku 1977 prestúpil do CSKA Moskva, po troch sezónach sa však vrátil späť do Rigy. V roku 1985 ukončil kariéru, no po páde železnej opony sa vrátil na ľad s cieľom získať angažmán v NHL. V 36 rokoch sa stal najstarším draftovaným hráčom zámorskej profiligy. Za Minnesotu North Stars odohral 26 zápasov s bilanciou 3 góly a 6 asistencií. Tretíkrát naštartoval kariéru po vyhlásení lotyšskej nezávislosti. Definitívne skončil v roku 1996. V drese zbornej získal tri tituly majstra sveta (1978, 1979, 1983), striebro na ZOH 1980. V rokoch 1977 a 1983 sa stal najlepším strelcom sovietskej ligy, v roku 1977 aj najlepším hokejistom ZSSR.