Roger Federer – to je však iná kategória. Samostatná, dostať sa do nej je takmer nemožné.
Dvadsaťnásobný grandslamový šampión oslávi presne o dva mesiace (8. augusta) už 39. narodeniny. Napriek tomu má pred sebou ešte zopár výziev. Tak napríklad: rád by započal tretiu desiatku grandslamových titulov. Hoci – ako tvrdia mnohí experti – čas je už jeho nepriateľom.
No pozor, pre švajčiarsku legendu nie je žiadny súper nezdolateľný. Ani čas…
Viete, čo robí z bazilejského rodáka tenistu, ktorého mnohí považujú za nedotknuteľného, za najlepšieho, aký kedy vzal do ruky raketu?
Spoznajte s nami tajomstvá Federerovho úspechu.
1. V správny čas vytiahol novú zbraň
Bolo to pred piatimi rokmi. Na ďalší grandslamový titul čakal Federer už tri sezóny. Čo si budeme nahovárať – trápil sa. Začali dokonca padať prvé slová o konci jeho kariéry.
Práve vtedy sa však stalo niečo, o čom hovoril celý tenisový svet. Vznikla slávne neslávna skratka – SABR.
Švajčiar priletel v auguste do Cincinnati, zamieril na téning. Jeho sparingom bol Francúz Benoit Paire.
„Mal som problémy s uchom. Preto sme zvolili veľmi ľahký, uvoľnený tréning. Zabávali sme sa,“ spomína si Paire.
Práve tu sa však zrodil úder známy ako Sneaky Attack by Roger (Ľstivý útok Rogera). „Začali sme hrať na body. V jednom okamihu začal Roger vstupovať pri mojom druhom podaní hlboko do kurtu a hral lopty ihneď po odskoku. Bola to zábava. Keď však videl, že mu to vychádza, začal tento úder používať aj v zápasoch,“ dodáva Paire.
Nie všetci však považovali SABR za vtipný. Ostro sa k nemu vyjadril napríklad Boris Becker – vtedajší tréner Novaka Djokoviča.
„Je to neúctivé. Keby toto robil v zápasoch so mnou, s Johnom McEneroom či Ivanom Lendlom, povedali by sme mu: Roger, máme ťa radi, no vyletím na teba,“ odkázal Federerovi Nemec.
Mimochodom, v roku 2015 Federer stretol s Djokovičom vo finále a SABR na ňom zopárkrát otestoval. Vyviedol ho z miery a napokon zvíťazil.
2. Mentálna premena
Každý si na to zrejme pamätá. Federer nebol vždy ten milý, pokojný chlapík, ktorý každú prehru zobral bez výraznejších emócií.
Výnimkou neboli rozlámané rakety, výbuchy hnevu. Hádky. To sa však od určitého obdobia zmenilo.
„Bol ako dieťa. Strácal nad sebou kontrolu, hádzal o zem rakety. Z Federera sa však stal pokojný človek, ktorý nad sebou len tak nestratí kontrolu,“ vraví Španiel Alex Corretja.
Podľa mnohých stoja za prerodom horúcej hlavy v chladný stroj na víťazstvá – deti. Napokon, čo iné.
„Keď sa narodili prvé dvojčatá, zrejme aj Roger pocítil túžbu po tom, aby im na kurte ukázal, ako sa majú správať. To bol faktor, prečo prišlo k premene,“ tvrdí Chris Bowers, autor Federerovej biografie.
Deti však neboli jediným zdrojom zmeny nastavenia vo Federerovej hlave. Prvý impulz vraj prišiel ešte v roku 2001, keď v Hamburgu prehral s Talianom Francom Squillarim. Mladý Federer rozmlátil raketu, no uvedomil si, že musí zmeniť svoje správanie.
Navyše, v rovnakom období zomrel aj jeden z jeho prvých trénerov Peter Carter, čo taktiež poznačilo hlavu veľkého šampióna.
3. Tréneri sa menia, Paganini zostáva
Počas kariéry sa pri Federerovi vystriedalo množstvo trénerov. Jeden muž ho však sprevádza dlhé roky. Je ním Pierre Paganini, fitness guru, ktorý sa legende stará o tréningový plán, stravu, o celý jeho denný harmonogram.
„Paganini od začiatku spolupráce s Federerom vedel, že nemá zmysel nútiť ho chodiť do posilňovne, hovoriť mu, že musí robiť to a tamto. Takto by to nefungovalo. Vždy sa v ňom snažil vzbudiť pozornosť, záujem. Preto sa pri jeho cvičeniach nikdy nenudil,“ tvrdí pre Eurosport Bowers.
Rovnaký názor má aj Paul Annacone, niekdajší kouč Federera. „Je až neuveriteľné, že aj po toľkých rokoch dokáže Rogera zabaviť, vyčarovať na jeho tvári úsmev. Paganini je totiž nesmierne kreatívny, jeho metódy sú nesmierne živé a zábavné,“ vraví.
4. Zostaň fit!
To je hlavné heslo Federera. Tým, čo ho oddeľuje od ostatných. Švajčiar je totiž majstrom v riadení vlastného tela, v načasovaní celého denného režimu.
Nie je tajomstvom, že Federerovi sa počas kariéry vyhýbali vážne zranenia. Na rozdiel od Rafaela Nadala. Mnohí to považujú za šťastie, no nemusí to byť len o ňom.
Podľa Bowersa stojí za Federerovou dlhovekosťou aj štýl hry, aký uplatňuje. „Telo nepreťažuje tak, ako niektorí jeho súperi. Nemá potom také výrazné problémy s chrbtom, ako ďalší tenisti,“ myslí si.
V skratke – jeho hra je taká, ktorá je dlhšie znesiteľná.
„Navyše, dobre premýšľa nad budúcnosťou. V minulosti si hráči mysleli, že ak si dajú na nejaký čas pauzu, už sa nikdy nevrátia na kurty. Roger s tým nemá problém. Chce hrať dlhšie, preto tak aj koná. Už dávno si nemôže dovoliť robiť to, čo robil v 20–25 rokoch. Preto sa pripravuje len na dôležité turnaje, najmä na grandslamy,“ vraví tréner Patrick Mouratoglou.
Nuž, zdá sa, že Federer je iný v mnohých smeroch. No to sa týka aj jeho úspechov. Takými, aké dosiahol (zrejme) najlepší tenista všetkých čias, sa veru pýšiť nemôže nik.