Vondrka: Pánboh zaplať, že som v Bratislave. Baví ma to tu

„V Bratislave mi nič nechýba. Nevnímam ju ako cudzinu, cítim sa tu takmer ako doma,“ vraví pred prestížnym derby medzi Slovanom a Levom Praha jediný Čech v zostave slovenského majstra.

V nedeľu má vaša priateľka priviesť na svet druhé dieťa, dokážete sa v týchto dňoch sústrediť na hokej?
Snažím sa. Keď vykorčuľujem na ľad, prichádzam na iné myšlienky.

Budete asistovať pri pôrode?
Chcel by som, ale ešte nevieme, či priateľka nepôjde na cisársky rez.

Tréner českej reprezentácie Alois Hadamczik vás povolal na turnaj do Moskvy. Nedáte prednosť rodine?
Ešte neviem, rozhodnem sa neskôr.

Prekvapilo vás, že ste sa v konkurencii hráčov z NHL opäť dostali do nominácie?
Keď som si prečítal zostavu, hľadel som na ňu ako blázon. Veľmi si cením, že som opäť dostal ponuku hrať za reprezentáciu. Je to pre mňa pocta.

Po vydarenej minulej sezóne o vás prejavil záujem Chabarovsk i Lev Praha. Prečo ste zakotvili v Slovane?
Leto bolo naozaj trochu zamotané, ale pánboh zaplať, že som skončil v Bratislave. Slovan prejavil o mňa najväčší záujem. Som tu spokojný, sú tu výborní ľudia, skvelí spoluhráči a baví ma to tu.

Viete si predstaviť, že by ste pôsobili v Chabarovsku?
Prečo nie, možno aj tam by to bolo dobré, človek nikdy nevie. Samozrejme, že tam by sme boli s priateľkou sami a s rodinou by sme sa vídali len občas. V Bratislave mi nič nechýba. Nevnímam ju ako cudzinu, cítim sa tu takmer ako doma. Kultúra i mentalita ľudí je rovnaká ako v Česku, skrátka paráda.

Prvý zahraničný angažmán vo Fínsku vám príliš nevyšiel. Nemali ste obavy, že sa to zopakuje?
Dostával som podobné otázky. Doteraz nerozumiem, čo sa vo Fínsku stalo. V príprave som nastupoval, potom prišla liga a zrazu ma tréner nenechal hrať. Tak som sa vrátil naspäť do Slavie. Neskôr som sa stretol s generálnym manažérom Kärpätu Oulu, ktorý sa mi ospravedlňoval a vravel, že tréner by ma opäť chcel. Ale už som nešiel. Všetko zlé bolo na niečo dobré. V Slavii som sa chytil, bol som najproduktívnejší hráč, šiel som na majstrovstvá sveta, kde som získal bronz. Paradoxne to bola moja najvydarenejšia sezóna.

Čo majú spoločné tréner Rostislav Čada a dlhoročný kouč Slavie Praha Vladimír Růžička?
Obaja sú temperamentní, majú radi poriadok a disciplínu.

V sobotu nastúpi Slovan druhýkrát v sezóne proti Levu Praha. Sú tieto zápasy pre vás špeciálne?
Prvý bol pre mňa výnimočný tým, že sa hralo na štadióne Sparty, kde som nastúpil viackrát na pražské derby, ale nikdy som sa tam necítil tak doma, ako v zápase Lev – Slovan. Bolo to fantastické. Navyše ma prvýkrát videli v drese Slovana rodičia.

Boli sa odvtedy pozrieť na zápas aj v Bratislave?
Samozrejme. Už do telefónu som im opisoval, čo ich čaká a boli z toho hotoví. Z atmosféry, ktorá vládne na Slovane, je každý nadšený.

Mali ste na sobotu veľa žiadostí o vstupenky?
Veľa. Napísal som na tabuľu nejaké číslo, ale určite mi ho zoškrtajú, toľko vstupeniek zasa nedostávame. Opäť prídu naši i priateľkyni rodičia.

Zatiaľ ste najproduktívnejší hráč tímu. Čakali ste, že by sa vám aj v novom tíme mohlo tak dariť?
Aby som pravdu povedal, ani nie. Ale som rád, že viem tímu pomôcť občas nejakým gólom alebo pridám prihrávku.

V kabíne Slovana ste sa ujali funkcie diskdžokeja. Čo púšťate?
Najmä české skladby, ale aj slovenské, aby to nebolo blbé. Občas si dáme nejakú tanečnú hudbu, ale môj československý mix sa spoluhráčom páči, tak ho púšťam.

Aké kapely? Kabát…
To nie. Niekedy v kabíne znejú, ale nie sú odo mňa. Kabát nemusím. Moji favoriti sú Karel Gott, Michal David, Hana Zagorová, Petr Spálený, mám tam nejakú skladbu od Teamu, Tublatanky, Mira Žbirku…

Na stredajšom koncerte Miroslava Žbirku ste neboli?
Nebol.

A predtým na Karlovi Gottovi?
Samozrejme, že áno.

Vaša najobľúbenejšia pieseň od Karla Gotta?
Je ich viac. S malou dcérou počúvame pesničku Angelina, ďalej Má první láska se dnes vdává, alebo Léto, jak má být – to sú parádne skladby.

Momentálne najväčší hit v kabíne Slovana?
Hej pane diskdžokej od Ivety Bartošovej a Inženýrska od Plavcov.

Vníma dcérka, že ste hokejista? Sleduje hokej?
Ale áno, pozerá sa v televízii. Naposledy, keď sme boli na námestí, zbadala tam klzisko a chcela sa veľmi korčuľovať, ale nemali sme čas, tak sme si vymysleli, že tam nepožičiavajú korčule. Ťahá ju to na ľad.

Chodí za vami aj do kabíny?
Chodí. So záujmom si obzerá aj malých hokejistov, keď sa pohybujú vo výstroji po štadióne alebo ďalšie decká, ktoré hrajú hokej v šatni.

Páči sa jej ešte nejaký hokejista okrem tatina?
Hm, o tom sme sa zatiaľ nebavili, ale myslím, že sa jej páči malý Tabak (syn Jána Tabačeka). To je taká jej detská láska.

S Michelom Miklíkom občas vymeníte hokejky za golfové palice. Ako vám to ide?
Michel sa najskôr bál so mnou na golf chodiť, lebo si myslel, že hrám veľmi dobre, ale ukázalo sa, že golf mu ide lepšie. Hrám to najmä pre zábavu. Kúpil som si aj nové palice a s Michelom premýšľame, že by sme vyrazili po sezóne za golfom na pár dní niekam do tepla.