Hokejový gróf Pálffy má 40 a nekončí!
Foto: ŠTARTFOTO
Keď ho tatko v starej škodovke vozil v Skalici skoro ráno na tréningy, mesto ešte spalo. Prirodzený talent sa na Záhorí dlho neohrial – siahla po ňom extraligová Nitra, kde vytvoril údernú dvojicu s iným mladíkom, Jozefom Stümpelom. „Raz som oboch viezol na sústredenie československej hokejovej osemnástky. Pálffy spočiatku chodil do obrany ako na exkurziu, no skoro pochopil, že ak bude platný aj vzadu, stane sa komplexným hráčom. Často mu to pripomínal aj otec,“ spomínal dnes už bývalý metodik SZĽH Pavol Siroťák.
Po sezóne v Nitre prišla z Dukly karta rukovať. Pálffy sa sťahoval do neďalekého Trenčína – a pomohol vojakom v sezóne 1991/1992 k jedinému federálnemu titulu. Skalický polodrahokam vtedy citlivo brúsil tréner Július Šupler.
Foto: ŠTARTFOTO
„Žigo je výnimočná hokejová osobnosť s danosťami, ktoré sa nedajú natrénovať. Má ohromný cit pre hru a originálne riešenie situácií,“ ponúkol stručnú charakteristiku Šupler a osviežil ju spomienkou, ktorá azda najlepšie vystihuje Pálffyho hokejovú náturu. „Vo federálnej lige, keď hral za Duklu, osem sekúnd pred koncom na súperovej modrej prevzal puk. Napravil si prilbu, pozrel sa na časomer, upravil si opačný koniec hokejky a akciu zakončil gólom. Keď bol v pohode, bola radosť sledovať ho. Raz prišiel za mnou – trénerko, potrebujem na večer voľno. Žigo, zajtra máme zápas, nijaké voľno, oponoval som mu. Ale ak sľúbiš, že dáš gól… Dal dva.“
Na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v Saskatoone si vyučeného kuchára všimli aj skauti NHL. S trinástimi bodmi bol druhým najproduktívnejším hráčom mužstva po Martinovi Ručinskom. Na drafte v lete 1991 si Pálffyho vybrali New York Islanders.
Foto: PROFIMEDIA
Pankáč? Kdeže! Hviezda NHL
„Keď dostane na hokejku puk, vnesie do hry čosi mysteriózne,“ vyjadril sa o ňom kedysi generálny manažér a tréner Islanders Mike Milbury.
Prvý pokus o prienik do najprestížnejšej ligy sveta Pálffymu nevyšiel. Bez znalosti angličtiny sa v cudzom prostredí cítil stratený a nesvoj. Tak sa jedného dňa zbalil a ešte pred začiatkom NHL prišiel domov. V poslednom ročníku federálnej ligy sa stal drese Dukly opäť najproduktívnejším hráčom a zažiaril aj v slovenskej reprezentácii na ZOH 1994 v Lillehammeri. Po návrate do Ameriky sa už nebránil odchodu na farmu, premiéru v NHL si odkrútil 7. januára 1994.
V sezóne 1995/96 nazbieral 87 bodov (43+44) a na Long Islande pochopili, akú majú v tíme hviezdu. „Keď ho stretnete na ulici, pomyslíte si, že je to nejaký pankáč z Európy. Alebo turista. Ale určite nie špičkový športovec. Stále má na tele priveľa tuku a málo svalovej hmoty. Netuším ako pracuje na svojej postave počas letnej prípravy, ale keď vykorčuľuje na ľad, je úžasný,“ vyjadril sa pre New York Post o Pálffym jeho spolubývajúci na zájazdoch Islanders Dan Plante.
Ziggy dal spoluhráčov Travisovi Greenovi po góle pusu
Pálffy odohral v New Yorku štyri sezóny a sťahoval sa do Hollywoodu. Aj vďaka neústupčivosti agenta Paula Krausa, ktorý mu vyjednával podmienky finančného kontraktu s Islanders. Manažérovi Milburymu došla trpezlivosť. „Dúfame, že Ziggy dostane rozum, lebo u Paula Krausa taká šanca nie je,“ vyjadril sa v jednom z rozhovorov.
Pálffyho si v Los Angeles Kings híčkali ako lídra, stal sa miláčikom publika. „Vždy, keď si na neho spomeniem, musím sa usmiať. Bavil sa na ľade i mimo neho, vždy mal na tvári úsmev a šíril okolo seba dobrú náladu. Medzi fanúšikmi bol veľmi obľúbený, ešte aj teraz sa ma na neho pýtajú. Spomínajú na neho s úctou a ja tiež,“ uviedla pre Pravdu reportérka Helene Elliottová, ktorá dlhé roky sleduje v NHL tímy Los Angeles Kings a Anaheim Ducks.
Foto: PROFIMEDIA
Na stole nechal 12 miliónov
Vrcholom Pálffyho kariéry ostane zlato z majstrovstiev sveta 2002 zo Švédska. „Snáď si nemyslíte, že som sa sem trepal na jeden zápas,“ tvrdil so záhoráckym zmyslom pre humor pred dôležitým štvrťfinále proti Kanade, pred ktorým sa pripojil k Filcovmu tímu. Odrazil sa k zlatej jazde. Vo finále proti Rusku prišla ďalšia jedinečná Pálffyho chvíľa: za stavu 3:3 unikal s Bondrom. Puk mu poslal počítačovo presne – a Bondra akciu zakončil sto sekúnd pred koncom víťazným gólom.
Zlaté Pálffyho ruky, zlatý strelec, zlatý tím, zlatá eufória.
Keď otvorený autobus viezol slovenských majstrov sveta po večernom Göteborgu, Pálffymu sa to ohromne páčilo. „Dúfam, že na podobnom nás budú voziť doma,“ tešil sa. Keď mu povedali, že taký nemáme, spontánne zareagoval: „Tak odrežeme strechu – a bude.“
Foto: TASR, TASR/AP
Po výluke v NHL (Pálffy ju strávil prevažne v Slavii Praha, pár zápasov odohral aj za Skalicu) sa upísal na tri roky Pittsburghu Penguins, za ktorý hral legendárny Mario Lemiux i vychádzajúca hviezda Sidney Crosby. Jedného januárového rána však manažér Penguins Craig Patrick neveril vlastným ušiam a očiam. V jeho kancelárii sa objavil Žigmund Pálffy a oznámil, že končí s hokejom. Ako dôvod uviedol problémy s ramenom.
Aj takéto góly strieľal Žigmund Pálffy
Pálffy nechal na stole dvanásť miliónov dolárov (prišiel o ne predčasným rozviazaním zmluvy, ktorá znela na 13,5 milióna). „Neverím, že odchádza pre zranenie ramena. Je v tom niečo osobné,“ vravel Patrick zámorským novinárom.
„Keď momentálne hodnotím situáciu, tak sa už na ľade neobjavím. Mojou prioritou je vyliečiť si rameno. Na Slovensku už určite hrať nebudem. Neskončil som kariéru v NHL preto, aby som ju zasa rozbiehal v Európe,“ tvrdil Pálffy v rozhovore pre Pravdu pár dní po rozhodnutí skončiť.
Legendárny Pálffyho kolotoč proti Rakúsku a gól Višňovského
Bez hokeja vydržal rok a pol. V júni 2007 sa upísal rodnej Skalici, dres ktorej oblieka dodnes. Pálffy sa stal ústrednou osobnosťou extraligy a nechal sa prehovoriť aj na návrat do národného tímu. Na zimnej olympiáde vo Vancouvri sa lúčil s reprezentáciou štvrtým miestom.
Kde bude pôsobiť v ďalšej sezóne? Skalica? Slovan? Ktovie, hokejový gróf je niekedy nevyspytateľný.
** Povedali o Pálffym**
Ján Filc
Jeho neukojiteľná túžba byť na ľade v rozhodujúcich momentoch môže niekedy spôsobiť problém. V závere finálového zápasu MS 2002 proti Rusom som robil všetko preto, aby sme dostali pod kontrolu buly, ktoré bolo u nás v pásme. Preto som poslal na ľad dvoch stredných útočníkov a Žigo sa tam nedostal, hoci by si to určite zaslúžil. Niekedy mi to pripomenie. Je priamočiarejší a niekedy kritickejší ako ostatní, ale nikdy sme nemali žiadny spor. Napirek tomu, že je živel, je aj tímový hráč. Svedčí o tom aj jeho pozícia v Skalici a všetko čo pre tamojší hokej robí.
Ernest Bokroš
Žigo je obľúbený v kolektíve, lebo je spontánny. Čo cíti na jazyku, s tým ide von. Pamätám si, že pán Okoličány vyžadoval, aby mu vykal. Trikrát ho k tomu dôrazne vyzval a on mu odpovedal: Dobre Oko, tak ti budem vykať. Nikdy si nebral pred ústa servítky, nerozlišoval vykanie a tykanie – ku každému sa správa rovnako – či k upratovačke alebo prezidentovi. Keď ho vidím, vždy mi vyčarí na tvári úsmev. Čakám, čo z neho vypadne. V súčasnosti je väčšina ľudí negatívne naladená, ale on je vždy pozitívny.
Žigmund Pálffy a jeho najlepšie hokejové kúsky
Miroslav Hlinka
Žigo Pálffy je neskutočné hokejové meno, ale na druhej strane, na to čo vie a dokázal v hokeji, je veľmi skromný. Parádny hráč aj človek. Môžete za ním s hocičím prísť poradiť sa, nikoho neodmietne. Hrávali sme spolu aj v juniorských reprezentáciách, takže máme množstvo spoločných zážitkov. Na jedných majstrovstvách opísal pohlavný orgán jedného nemenovaného postaršieho člena z vedenia tímu – to prirovanie mám stále v hlave, hoci som ho od vtedy viac nepočul. Hnilá dyňa – v kabíne nasledoval výbuch smiechu.
Ján Lašák
Ešte keď som bol v Amerike, tak sa vravelo, že Los Angeles vyhráva, lebo sa Žigovi chce. A potom prišiel na MS 2002 vo Švédsku a nastúpil proti Kanade. Bol som hotový z toho, koľko roboty na ľade odviedol. Bol vpredu, aj vzadu, všade. Žigo je tak bezprostredný človek, že by tikal aj prezidentovi. Nikdy sa nezmení a to je dobré. Pamätám si, ako pri návrate zo Švédska opil môjho uja v lietadle. Príhody o Žigovi kolovali už predtým ako som ho spoznal, ale skutočnosť predčila moje očakávania. V kabíne si zo mňa uťahoval, že mám veľký palec na nohe.
Richard Lintner
To, že Žigo Pálffy je fenomenálny hokejista azda netreba pripomínať. Okrem toho je aj veľmi zábavný človek schopný načasovať poznámky v debate takým spôsobom, že ešte aj mesiace a roky potom sa na nich bavíme. Málokto vie, že Žigov veľký koníček je politika. Rád sleduje politicke diskusie v televízii a číta všetko, čo sa popíše o politike v novinách. Raz som ho v lietadle sledoval a mal som pocit, že si prečítal aj to, aké vydavateľstvo tie noviny vydalo. Som presvedčený, že ak bude mať chuť, tak nás bude baviť hokejom aj niekoľko rokov po štyridsiatke.
Peter Bondra
Žigo patril vždy k najväčším zabávačom v kabíne. Jeho glosovanie situácií sa spravidla končilo smiechom prítomných. Spomienka? Keď som nepremenil trestné strieľanie v semifinále majstrovstiev sveta 2002 proti domácemu Švédsku, korčuľoval som na striedačku so zvesenými ramenami a hlavou dolu. Žigo naskakoval na ľad a kričí mi: neboj, Bolek, ja nájazd premením. A premenil. Na olympiáde vo Vancouvri som mal s ním trochu problém: spravidla si chcel vziať iné oblečenie, než bolo určené.
Foto: TASR
Juraj Mikúš
Žigo je výnimočný hráč a človek. Taký talent sa už na Slovensku asi nenarodí. Dva roky som to mal možnosť spoznať ho zblízka. Nepripustí si veľa ľudí k telu, ale ak je s ním človek dlhší čas v kabíne, vie sa mu otvoriť. Niekedy sa tri dni neobjavil na tréningu a aj tak v zápase nad všetkými vyčnieval. Žigo je víťazný typ a tímový hráč. On úprimne ani netuší, koľko má v štatistike bodov. A je s ním veľká zábava. S Rišom Litnerom majú najlepšie hlášky, aj preto je v kolektíve obľúbený.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ