Meszároš strieľal góly, Gáborík vytiahol brankárske parády

Na školských turnajoch chytával

Marián Gáborík, najväčšia hokejová hviezda, tentoraz góly nedával, ale im zabraňoval. Zápas sledoval z bránkovej čiary, blysol sa niekoľkými parádnymi zákrokmi. „Keď sme na základnej škole chodievali na turnaje v hádzanej alebo vo futbale, šiel som do bránky. Nejako ma to do nej ťahalo,“ hovorí rýchlonohý krídelník New York Rangers. V prvej sezóne na Manhattane bol najproduktívnejším hráčom tímu, do play off však jazdci nepostúpili. Budú v ďalšej sezóne silnejší?

„Dúfam, že vedenie klubu pre to niečo spraví. Doplatili sme na nevyrovnané výkony. Keby sme hrali celú sezónu tak ako posledný mesiac, do play-off by sme postúpili,“ prízvukuje obávaný zakončovateľ. Už zarezáva v príprave. „Naberám kondičku, behám, plávam, bicyklujem.“

Na bilborde podporuje futbalistov Slovenska pred ich prvým štartom na svetovom šampionáte. Pôjde ich povzbudiť aj do Juhoafrickej republiky?

„Asi mi to nevyjde, no držím im palce. Máme prijateľnú skupinu. Z futbalistov poznám trochu Martina Škrtela,“ dodáva.

Nie je futbal riziko pre hokejistu? „Trochu aj je, ale chalani sa veľmi nenaháňali, dávali si pozor, hralo sa ohľaduplne.“

Gáborík i niektorí ďalší hokejisti sa po zápase ponáhľali na svadbu Branka Radivojeviča. Ten predpoludním ešte absolvoval autogramiádu, po nej sa rozlúčil. Gáborík a svadba? „Ešte ju nechystám, – ale niekedy bude,“ naznačil.

Na obranu zabúda v útoku

Obranca Tampy Bay Andrej Meszároš si obul strelecké kopačky – dal štyri góly z piatich.

„Do pätnástich rokov som hrával aj futbal za dedinku Prečín. V súťaži starších žiakov som sa stal najlepším strelcom, v jednom zápase som strelil osem gólov. Nastupoval som v útoku, obrana a záloha mi nič nehovorí. Obrany mám dosť v sezóne. Inak, viac ma baví tenis, na kurte sa cítim lepšie. Keď mám okolo seba spoluhráčov, neviem im prihrať. Preto radšej hrám sám. Zabehali sme si, vypotili sme sa,“ netajil dobrú náladu 25-ročný odchovanec Považskej Bystrice.

Aj on verí, že nadchádzajúca sezóna v NHL bude lepšia ako uplynulá.

„Nedarilo sa ani mne, ani tímu. Moju formu poznačili zranenia. Raz ste hore, raz dole, tak to chodí aj v hokeji. Zo zámoria som sa vrátil skôr, päť týždňov som rehabilitoval u svojej fyzioterapeutky. Trénujem viac ako v predchádzajúcich rokoch, viem, že mám rezervy. Spestrením prípravy je trenažér v Banskej Bystrici. Dúfam, že mi pomôže, môžete na ňom trénovať všetko, čo hokejista potrebuje,“ približuje slovenský reprezentant. „Obuť korčule po siedmich týždňoch nebol najlepší pocit, no stále patrím k mladým hráčom, potrebujem sa zdokonaľovať,“ pripomína.

Na remíze sa aktéri dohodli pred zápasom?

„Bolo to veľmi vidieť?“ rozosmial sa Andrej. „Najdôležitejšie bolo, aby sme zabavili seba i divákov.“ Hostia však vyhrali penaltový rozstrel.

Bude hrať Meszároš za Slovensko na budúcoročnom svetovom šampionáte v Bratislave a Košiciach? „Teraz som nemohol prísť pre zranenie. Ak budem zdravý a tréner si ma vyberie, rád prídem. Ak nebudeme v play-off. Do klubu prišiel skúsený generálny manažér Steve Yzerman. Uvidíme, akého trénera zoženie.“

Dvanáste miesto kapitána stále mrzí

Kapitánske céčko v tíme hokejistov mal Richard Lintner. „Spojili sme príjemné s užitočným,“ zhodnotil futbalový zápas. Na trávniku naznačil aj futbalové šikovné ťahy.

„Pôvodne som chcel hrávať futbal. Hokej dostal prednosť preto, lebo futbalová trieda začínala trénovať neskôr ako hokejová prípravka. V momente, keď som mal urobiť rozhodnutie, už som sa ani rozhodovať nemusel. Do hokeja som sa zaľúbil až po uši – a to platí až doteraz,“ konštatuje kapitán hokejistov Slovenska na nedávnych majstrovstvách sveta v Nemecku.

Ako sa s odstupom času díva na účinkovanie v Kolíne? „Dvanáste miesto ma stále hnevá a mrzí. Pre mužstvo, aké sme mali, i všetku tú prácu za dva mesiace, ktorú sme odviedli, dvanásta priečka nie je dobrá odmena za vynaložené úsilie. Beriem ju ako ďalšiu motiváciu pre budúci rok,“ zdôrazňuje skúsený obranca.

Aký dres oblečie v nadchádzajúcej sezóne, ešte nevie. „Jasné je akurát to, že sezónu opäť začnem v Trenčíne a na prelome októbra a novembra by som rád odišiel do ruskej Kontinentálnej hokejovej ligy. Prijal by som aj návrat do Minska, no tam vymenili všetkých cudzincov, takže je to málo pravdepodobné. Nejaká ponuka iste príde,“ naznačuje optimisticky.

V súvislosti s finálovou sériou o Stanleyho pohár verí, že sa zachová doterajšia tradícia víťazstiev domáceho tímu. „V tom prípade sa finále skončí tak, ako si všetci prajeme – a Marián Hossa s Tomášom Kopeckým donesú Stanley Cup do Trenčína,“ vyslovil želanie.

Bola by to najkrajšia pozvánka na ďalšie charitatívne stretnutie známych hokejistov proti tímu MUFUZA, slovenskej podoby pražskej Amfory 4. júla pod hradom Matúša Čáka.