Fíni básnia o lete, zima ich ubíja, tvrdí Tomáš Záborský

„Predbehol ma až troma bodmi v poslednej tretine posledného zápasu,“ smeje sa Tomáš Záborský, vo vlaňajšej sezóne útočník Ässätu Pori. „Na Fínsko som si veľmi rýchlo zvykol. Páči sa mi krajina, ľudia i hokejová liga,“ dodáva 24-ročný Trenčan.

Čím vás Fínsko očarilo?
Mám rád, keď je počas hokejovej sezóny vonku poriadna zima. A tá je pre Fínsko charakteristická. V novembri alebo decembri prvýkrát nasneží a sneh sa udrží až do apríla. Keď som odchádzal domov na Slovensko, teplota sa vyšplhala už na desať stupňov, krajina však bola stále krásna, biela. V Pori som sa cítil ako doma. Navyše, vždy sa mi páčila fínska liga a hráči, ktorí z nej odišli do NHL alebo hrali na majstrovstvách sveta. Rýchly, fyzický hokej založený na korčuľovaní mi vyhovuje. Som rád, že som mohol vo Fínsku pôsobiť a darilo sa mi tam.

Majú v Pori polárnu noc a polárny deň?
Mesto leží na západnom pobreží pri mori a od polárneho kruhu je vzdialené osem-deväť hodín cesty autom, 23. decembra je však celý deň tma a v polovici júna dva dni nezájde slnko. Našťastie, vo Fínsku je počas dlhých nocí šero, navyše všetko okolo je biele, takže ani nemáte pocit, že bola celý deň tma. Veľa hráčov, najmä domácich, berie rôzne vitamíny, lebo tmu nezvládajú, ale na mňa to až tak depresívne nepôsobilo. Prišiel som domov, zastrel žalúzie, zasvietil všade svetlá a bolo mi jedno, ako to vyzerá vonku.

Foto: ONECLICK

Tomáš Záborský Tomáš Záborský.

Pre Slováka môže byť ešte ťažšie prispôsobiť sa dlhým dňom…
Určite áno. Keď som išiel v auguste z jedného posedenia o jednej ráno, vonku bolo denné svetlo. Šokovalo ma to. Rád spím, no potrebujem na to tmu. Keď mi dnu presvitalo slnko, bol som z toho rozhádzaný. Keď sme však začali trénovať, hneď ma to prešlo a po ťažkých tréningoch som zaspal hneď.

Pochytili ste počas troch rokov niečo z fínčiny?
Nemá význam cielene sa učiť po fínsky. Všetci hovoria aj po anglicky. Slovíčok viem veľa, ale nikdy som sa nepokúšal komoliť ich do viet alebo sa učiť gramatiku. Len rozprávky pre deti a správy sú v televízii po fínsky, aj to s anglickými titulkami, všetko ostatné vysielajú opačne – po anglicky s fínskymi titulkami.

Pustili ste sa do štúdia miestnej tlače?
Niekedy som si noviny v autobuse z nudy prelistoval. Pozrel som si obrázky, rozlúštil nadpisy a keď som chcel vedieť viac, spoluhráči mi pomohli. Hokejovým výrazom však rozumiem a v šatni som už ani nepotreboval, aby mi prekladali, čo hovorí tréner.

Poskytli ste veľa rozhovorov?
Keď sa mi začalo dariť a do toho prišli problémy s ramenom, tak so mnou hovorili často. Tréner tvrdil, že som asi zlomil rekord – podľa neho som bol 60 dní v kuse v novinách. Nebolo to jednoduché – zranenie sme sa snažili tajiť. Potom som to však povedal trénerovi Vůjtekovi, vyšlo to v slovenských médiách, nejaký Fín to našiel a informácia sa objavila aj vo Fínsku. Zatĺkali sme to a niektorí ma začali podozrievať, že si vymýšľam.

Máte za sebou skvelú sezónu, ktorú však pokazilo zranenie. Ako ju hodnotíte?
Bola veľmi dobrá – najlepšia v profesionálnej kariére. Lepšiu som odohral len v juniorke na Slovensku, keď som mal priemer takmer gól na zápas a s Trenčínom sme vyhrali ligu. Nedá sa to však porovnávať. Zranil som sa v októbri a dotiahol som to takmer do konca februára, čo je úspech. Nečakal som, že rameno tak dlho vydrží. Mal som s ním problémy už predtým, ale vždy sa to dostalo do dobrého stavu.

Kedy rameno definitívne vypovedalo poslušnosť?
Koncom februára v zápase proti Kärpätu počas bitky. Spoluhráča Dixona agresívne hrajúci súper škaredo narazil zozadu na mantinel, bol som najbližšie, tak som ho zdrapil. Skočil však na nás rozhodca, ktorý sa medzi nás nemal čo pliesť, a zavalil mi rameno. Chcel som si spod neho uvoľniť ruku, rameno to nevydržalo a vyskočilo.

Ako sa zranil pri šarvátke Tomáš Záborský

Pobili ste sa vo Fínsku aj predtým?
V prvej sezóne som bol akčný. Prišiel som z Ameriky, kde mi nikto nebrnkal na nos, bitkári si tam vybavujú veci medzi sebou. Vo Fínsku som dostal krosček, inokedy napadli spoluhráča, tak som sa do šarvátok zamiešal častejšie. Raz som dostal aj dištanc za veľa vyšších trestov. V poslednom ročníku som vydržal dlho bez jediného vylúčenia.

Vo Fínsku je hokej fenoménom. Pocítili ste v Pori popularitu?
Ľudia si robia posmešky z futbalu. Tvrdia, že ho hrajú len dievčatá, keďže v hokeji sú extratriedou. V Pori je hokej tiež športom číslo jeden, ale nebol to žiaden extrém. Keď som prišiel zaplatiť nejaký účet, tak si pani vypýtala podpis pre syna. Sem-tam ma niekto na ulici pochválil za výkon v predošlom stretnutí, ale nešlo o nič vtieravé, všetko v pohode. Väčšina ľudí ma ani nespoznávala, nie každý predsa sleduje hokej.

Akých má klub fanúšikov?
Skvelých. Chodili aj na zápasy k súperom. Do Turku ich prišlo 2000. Povzbudzujú, kričia, majú vlajky a vlastnú pesničku. Na štadión chodia aj rodiny s deťmi.

Čo vás najviac uchválilo v okolí?
Desať minút od bytu som mal pláž a more. Bolo to krásne. V lete som tam nechodil, až neskôr som zistil, že kúsok ďalej bola nudapláž (smiech). Tak som sa tam šiel pozrieť aspoň v zime – ale oblečený, inak by som zmrzol. Fíni sa radi otužujú, zo sauny pokojne vbehnú priamo do mora. Pri mínus 30 sú schopní ísť si na tridsať minút zabehať. Ja som sa s trénerom dohodol, že budem radšej bicyklovať, dvakrát som bol s chalanmi vonku, ofúklo ma a okamžite som ochorel.

Obľúbili ste si sauny?
Saunoval som sa aj predtým, ale nevyhľadával som to. Vo Fínsku som si na saunu zvykol, mal som jednu aj doma v byte a používal som ju dva-tri krát týždenne. Je to dobrá súčasť regenerácie. Zo sauny som šiel pod sprchu. Len raz, ešte keď som býval v dome, som nahý vybehol von a hodil sa do snehu, ale bol sypký a poriadne som sa prepadol. Keď si raz postavím dom, určite v ňom budem mať aj saunu.

Akí sú Fíni?
Často trpia depresiami, je tam veľké množstvo samovrážd, ale inak sú to super ľudia. Výrazne ich ovplyvňuje počasie. V lete sršia energiou, utekajú na pláž alebo plaváreň, žúrujú a užívajú si, že je vonku dlho svetlo, ale v zime sú úplne iní – vidieť na nich útlm. Spoluhráči počas celej sezóny básnia o lete, hovoria kam pôjdu na dovolenku.

Tvrdí sa o nich, že dosť holdujú alkoholu…
V prvej trojke sú podľa mňa Slováci s Rusmi a Čechmi. Chlapi si všade radi vypijú. Aj vo Fínsku.

Fínske blondýnky?
Pekné dievčatá sú všade – vo Fínsku, na Slovensku, aj inde. Viac blondýnok som však videl vo Švédsku. Vo Fínsku majú len miernu prevahu nad tmavovláskami.

Počas sezóny ste nosili zlatú prilbu. Čím ste si ju vyslúžili?
Nosí ju vždy najproduktívnejší hráč tímu. Keďže som ju mal najdlhšie z hráčov nášho tímu, tak mi zostala na pamiatku. V predošlých dvoch ročníkoch som prišiel do klubu až v októbri, vynechal som viac ako desať zápasov, a to bolo veľké manko na tímového lídra. Teraz to bol pre mňa malý cieľ, chcel som ju mať aspoň na jeden zápas. Podarilo sa (smiech).

Foto: Ľuboš Pilc

Tomáš Záborský Tomáš Záborský a jeho zlatá prilba. Nosí ju vždy najproduktívnejší hráč tímu, vysvetľuje.

Súperi vás vďaka nej ľahšie spoznali. Nechceli ste sa jej zbaviť?
Mal som z nej radosť. Na ľade som však svietil, preto som sa aj pýtal, či ju musím nosiť. No vysvetlili mi, že ide o sponzorov.

V Pori sa vám skončila zmluva. Nechali ste si nejaké veci vo Fínsku?
Všetko som si zobral. Mal som prenajatý byt cez klub od hráča, ktorý je z Pori, ale pôsobil v inom tíme. Do konca apríla som sa musel tak či tak vysťahovať.

Viete už kde budete hrať v budúcej sezóne?
Ešte nie. Prioritou je, aby som sa dal zdravotne do poriadku. Fínska liga sa mi páči, nevylučujem návrat späť. Dostal som nejaké ponuky, ale zatiaľ ich neriešim. Som presvedčený, že záujem z Fínska bude aj v auguste. Láka ma KHL aj NHL. Sú to najlepšie ligy na svete a rád by som skúsil, či sa v jednej z nich uchytím. Bral by som to ako výzvu. Uvidíme, či bude mať niekto záujem, teraz, keď som po operácii. Mojím cieľom je, aby som v novom klube hrával čo najviac a dostal sa do reprezentácie.

V tomto ročníku ste sa museli zo zrazov národného tímu vždy ospravedlniť. Mrzelo vás to?
Bolo mi to ľúto, lebo chcem ukázať ľuďom, že na reprezentačný dres mám. Bohužiaľ zranenie bolo také, že som prežíval zo dňa na deň a hral som pod liekmi. Preto som sa snažil pomôcť najmä tímu.

Vo februári ste sa v Helsinkách stretli s trénerom Vůjtekom a manažérom Sýkorom. Aký dojem na vás urobili?
Rád som trénera aj manažéra spoznal. Potešilo ma, že sa na mňa prišli pozrieť. Zistili, akú mám povahu a videli ma hrať vydarený zápas.

Tomáš Záborský a jeho góly

Boli ste sa pozrieť na niektorý z prípravných duelov pred majstrovstvami sveta?
Sledoval som ich iba v televízii, nerád sedím na tribúne a pozerám hokej naživo. Doma pri telke alebo v nejakom podniku mi aspoň nič neujde, vidím opakované zábery. Ubíja ma, ak mám z blízka sledovať spoluhráčov a nemôžem im pomôcť.

Budete sledovať aj stretnutia na šampionáte?
Majstrovstvá sveta si nenechám ujsť nikdy. Pred dvoma rokmi som poctivo sledoval aj olympijský turnaj vo Vancouvri. Na ráno som si nastavil budík a privstal som si.

Ako vidíte šance Slovákov na úspech?
Náš výkon rastie s kvalitou súpera. Prvé zápasy by nám mohli sedieť. Ak sa dostaneme do štvrťfinále, bude to fajn. Potom je to už lotéria, pokojne môže slabší tím vyradiť silnejší.

Čo by si mali hokejoví fanúšikovia zo Slovenska v Helsinkách pozrieť a vyskúšať?
Skúsil som sobiu polievku, takú syrovo-krémovú, ktorá bola veľmi dobrá. V Helsinkách sa určite oplatí vidieť ostrov Suomenlinna. Ide sa tam parníkom, dýcha to históriou. Bol som tam v zime, všetko bolo krásne zasnežené. Pekné je aj centrum a chlapov budú určite zaujímať miestne bary a krčmy.