To je už úsmevná minulosť. Popradský rodák po troch sezónach v Rige prijal ponuku z moskovského CSKA. Čo si nik nevedel predstaviť, stalo sa skutočnosťou: bývalý chýrny armádny hokejový klub má prvého trénera zo zahraničia. Bičíkom, čo skôr bičiskom, má dbať na disciplínu na novom pôsobisku.
Prvoradá je disciplína
„Skôr som prívržencom dobrého slova. Dá sa ním dosiahnuť viac. Práve v tréningovej disciplíne vidím podstatný rozdiel medzi ruskou a slovenskou realitou. Hoci klub už nemá s armádou takmer nič spoločné, z fotografií na stenách dýcha slávna tradícia i história. To ťa nepustí. Iste, na ľade neraz kričím, preto chripím, no spravidla trénujeme šesť hodín denne. A to je aj veľký nápor na hlasivky,“ vraví bývalý tréner slovenskej reprezentácie.
Pochvaľuje si i podmienky, v ktorých pracuje.
„Za našu kabínu by sa nehanbil ani klub NHL. Na striedačke za plexisklom na monitore vidím pulzovú frekvenciu všetkých hráčov. Po tréningu môžu ísť na odber laktátu – a vzápätí mám výsledky, ako sú na tom fyzicky. O mužstvo sa stará dvanásť ľudí. My síce nemáme veľké hviezdy, hráčov z absolútnej špičky. Desiati sú však kvalitní, medzi nimi aj brankár Rasťo Staňa a útočník Tomáš Surový. Okolo nich formujeme tím. Je v ňom aj niekoľko talentovaných mladíkov. Majú predpoklady napredovať, na tréningu robia veci jedna radosť. Ale príde súťažný zápas, zrazu to nevedia, lebo hrajú na seba. To nie je dobre, na to doplatila aj ruská reprezentácia na svetovom šampionáte v Bratislave. Keď poskladáš tím z najlepších hráčov, ešte nemusí byť najlepší. Rusi síce odišli z Bratislavy bez medaily, prehrali päť zápasov z deviatich. Majú však 27 nových zimných štadiónov, Lotyši postavili sedemnásť. A my? Kde sú tie nenáročné malé štadióny?“ – pýta sa veľavýznamne.
S Fetisovom si sadli
Vzápätí naznačí, čo považuje za najdôležitejšie: „Celý princíp je v tom, že musíš chlapcov zblázniť tak, aby oni sami boli zbláznení, že chcú vyhrávať. Keď toto zvládneš, všetko iné je jednoduché. To v knižkách nevyčítaš, prax je trochu iná. Dobré je používať úspešné metódy. A ktoré sú úspešné? Tie, ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých a technických poznatkov. Na akých hranách korčuľuje hráč? Ako strieľa? Svet je v náročnosti niekde inde.“
Lenže – toto fungovalo aj v minulej sezóne, no CSKA nepostúpil medzi šestnásť(!) tímov do play-off. Aj preto hľadal Viačeslav Fetisov, legendárny obranca a prezident klubu, nového trénera. Ako spolu vychádzajú? „Sláva rozumie hokeju ako málokoto, CSKA je jeho srdcová záležitosť. Pri prvom stretnutí sme dve hodiny debatovali – a dohodli sme sa. Neraz mi vraví – nič sa neboj, je len jeden človek, ktorý nebude spávať, ty môžeš spať pokojne. Zodpovednosť za mužstvo berie na seba. Chodieva na tréningy, počas dovolenky mi trikrát do týždňa volal, čo je nové,“ opisuje 60-ročný Šupler.
V Moskve si zvyká i na podstatne vyšší tlak médií. „Denno-denne sú na tréningu televízne štáby, v Rige prišli raz za mesiac. Aj pre mňa je to posun vpred. Nie je dobré točiť sa len v kruhu, ale ísť po špirále vyššie,“ zdôrazní.
Aj preto popradského Leva v KHL víta. „Bude to mať však veľmi náročné. Nie je jednoduché zvládnuť adaptáciu vo viacerých časových pásmach na výjazdoch do Chabrovska, Novosibirska, Novokuznecka či Omska. Ale – bude to oživenie pre celé Slovensko. Malí chlapci uvidia veľkých hráčov – ako robí kľučky Demitra či Žerdev. Odpozorovaním sa dá veľa naučiť. Pamätám si, že hráči v Bratislave korčuľovali inak ako chlapci z Popradu. Parádne, elegantnejšie. A najmä: ďalší hráči majú šancu hrať v kvalitnejšej súťaži, podľa mňa najlepšej v Európe. V tom vidím obrovské plus.“