Prečo nechcete reprezentovať?
Pred rokom som po dosť dlhom zvažovaní oznámil, že v reprezentácii končím. Aj z NHL som odišiel aj preto, aby som mal viac času na rodinu. Urobil som rozhodnutie, ktoré som považoval pre mňa za najlepšie.
Bola rodina hlavným dôvodom na uzavretie kariéry v reprezentácii?
Aj to zavážilo. Na posledných podujatiach, ktoré som absolvoval v reprezentácii, som mal pocit, že ma tréneri príliš nepotrebovali. Nehrával som veľa, preto som považoval za lepšie uprednostniť rodinu. A zároveň som nechcel zaberať miesto mladším a perspektívnejším hráčom. Nie som predsa nenahraditeľný.
Ktoré podujatia máte na mysli?
Majstrovstvá sveta vo Viedni i olympijský turnaj v Turíne pred rokom.
Hovorili ste o tom s trénermi?
S pánom Hossom som sa na túto tému rozprával. Povedal mi, že si ani nevšimol, že hrávam menej a že som málo vyťažený. Samozrejme, uvedomujem si, že v obrane má Slovensko väčšie hviezdy než som ja: Zdeno Chára, Ľubo Višňovský sú skvelí hráči, patria k najlepším v NHL. Na nikoho nemám ťažké srdce, no keď som si dal na papier za a proti, vyšlo mi, že bude lepšie, ak v reprezentácii skončím.
Tréneri sa zmenili, Július Šupler vás v piatok oslovil. Neprehovoril vás?
Navrhol mi, či by som nezaskočil namiesto zraneného Martina Štrbáka. Proti pánovi Šuplerovi nemám nič, nič som nemal ani proti predchádzajúcim trénerom. Viete… Už som sa raz rozhodol, tak to teraz nezmením. Ešte raz som o tom chvíľu uvažoval, ale platí, čo som povedal. Môj čas v národnom tíme už vypršal.
Nie ste predsa taký starý, aby ste raz a navždy vyriekli definitívu…
Mám tridsať, ešte nejaký čas budem dúfam hrať – na klubovej úrovni. Keď sa skončí klubová sezóna, do svetového šampionátu ostáva mesiac. Musel by som sa udržiavať vo forme, opäť by som bol preč od rodiny.
Nesvrbeli vás ruky, keď ste videli bývalých spoluhráčov?
V prvej chvíli to príde aj človeku ľúto. Veľkú väčšinu spoluhráčov zo súčasného tímu poznám. S viacerými som sa porozprával – nie však o robote, hokeja má každý dosť. Do reprezentácie som sa vždy tešil, lebo som sa po čase stretol s hráčmi, ktorých som nevidel niekedy celý rok. Mám spomienky, ktoré sa nedajú zaplatiť ničím, lebo vždy sa tam zišla skvelá partia. Ale – už je to za mnou.
Nepomýšľate ani na návrat do zámoria?
To by musel byť o mňa najprv nejaký záujem. Hoci – ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Zadné dvierka si nechávam v prípade dobrej ponuky otvorené, ale pochybujem, že nimi ešte prejdem. V Columbuse ma ubíjalo, že sme viac prehrávali než vyhrávali, do play off sme sa nedostali. Prehrávam nerád, a tak návrat do Európy som bral ako novú výzvu. V Zurichu som spokojný, mám zmluvu ešte na dva roky.
Aj Zurich však často prehráva…
…ale už to tak vyzerá, že sa dostaneme do play off.
Hľadáte vo Švajčiarsku inšpiráciu na to, čomu sa budete venovať, keď skončíte s hokejom? Mám na mysli vaše popradské hoteliérske aktivity.
Nad tým ešte neuvažujem a ani nemám vyhranenú predstavu, čím sa budem živiť, keď dokorčuľujem. V Poprade som síce niečo investoval, ale starajú sa o to iní ľudia, nie ja.
Neuvažujete o tom, že kariéru ukončíte v Poprade, odkiaľ ste vyšli do veľkého hokeja a kde ste hrávali počas výluky v NHL?
Je to možné. S Ľubošom Bartečkom sme hovorili o tom, že by sme si ešte spolu zahrali za Poprad. Tak skoro to však ešte asi nebude.
**====== Radoslav Suchý ======
**Narodil sa 7. apríla 1976 v Kežmarku. Ako 18-ročný debutoval v slovenskej extralige, v sezóne 1993/94 odohral za Poprad 3 zápasy. Potom odišiel do zámoria, tri roky hral v juniorských a tri v nižších seniorských súťažiach (Las Vegas – IHL a Springfield – AHL). V ročníku 1999/2000 nastúpil v drese Phoenixu na svoj prvý duel v NHL, sezónu 2005/2006 absolvoval v Columbuse. V NHL celkovo odohral 451 zápasov (14 gólov a 57 asistencií). Počas výluky 2004/2005 obliekal popradský dres, momentálne pôsobí v Zürichu. Slovensko reprezentoval na troch MS (2000, 2003, 2005), na ktorých získal striebornú a bronzovú medailu a na vlaňajších ZOH v Turíne.
