„Rozhodol som sa už pred ZOH, že s reprezentáciou sa rozlúčim. Bol som šťastný, že som sa dostal do záverečnej nominácie. Som veľmi rád, že sa s mužstvom lúčim dôstojne. Medaila by bola krásnym snom. Moje pôsobenie na vrcholnom medzinárodnom fóre sa začalo striebrom v Petrohrade a cenným kovom sa to mohlo aj skončiť. Budem sa s tým ťažko vyrovnávať, na reprezentáciu mám nádherné spomienky,“ povedal Martin Štrbák.
Tridsaťpäťročný rodák z Prešova vytvoril v poslednom zápase v reprezentačnom drese vo Vancouveri nový rekord v počte štartov za A-tím SR. Duel o bronz s Fínskom bol jeho 153. v národnom drese, čím o jeden prekonal Ľubomíra Sekeráša. Prvý gól v reprezentácii strelil vo finále MS 2000 v Petrohrade proti Česku, posledný trinásty na Nemeckom pohári 2007 proti Nemecku. Štrbák má kompletnú medailovú zbierku z MS, Slovensko reprezentoval na šampionátoch 2000 až 2008 a na olympijských turnajoch v Turíne 2006 a vo Vancouveri 2010. „Určite môj rekord niekto raz prekoná, rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ uviedol Martin Štrbák.
Slovenskí hokejisti opäť raz vo Vancouveri ukázali svoje kvality a prebudili fanúšikov. Na veľkom medzinárodnom turnaji postúpili do semifinále po šiestich rokoch. Obranca HK MVD patril medzi opory tímu, vytvoril spoľahlivú dvojicu s Ľubomírom Višňovským. „Po štvrťfinále so Švédskom bola šanca na medailu obrovská. Kolektív bol veľmi silný, verili sme si a s tým sme vstupovali do ďalšieho zápasu. Súboj o bronz je doteraz pre nás všetkých ako zlý sen, ani neviem, ako sme sa dostali po stretnutí do kabíny. Urobili sme zbytočné fauly, vytratila sa herná disciplína, chýbalo aj šťastie. V tej najnevhodnejšej chvíli sa to nakopilo, stalo sa to v poslednej dvadsaťminútovke turnaja. Beriem to aj ako veľkú osobnú tragédiu. Je nám ľúto, že sme nezískali medailu, keďže sa viacerí s reprezentáciou lúčime a cenný kov by bol pre nás všetkých veľkou odmenou,“ doplnil Martin Štrbák.
Vo Vancouveri bol o slovenských hokejistov veľký záujem. Ich duely takmer pravidelne sledovala vypredaná hala, fanúšikovia ich spoznávali aj na uliciach. Navyše veľkú podporu cítili aj z domova. „V samotnom Vancouveri žije veľa Slovákov, ktorí nám fandili v hľadisku a v meste. Aj domáci Kanaďania boli úprimní, oduševnení a želali nám medailu. Svojimi hokejovými výkonmi by sme si podľa nich ten kov zaslúžili,“ dodal Martin Štrbák.